6 mesiacov po návrate z africkej cesty je tento knižný projekt konečne v cieli. 200 strán cestopisného denníka sa volá Z Horného Vadičova do Libérie. Nečakajte žiadne vedecké dokumenty či faktografické údaje :D. Celé sa to nesie v štýle „Cestovanie … Čítať viac
Po ránu absolvujeme v Monrovii poslednú jazdu na africkom Vasiľovi. Dosť nostalgické pocity, minulý rok sme boli dosť nadšení, keď sa nám podarilo s autom vrátiť až domov.
Naše cestovanie Vasiľom síce skončilo, no naša cesta pokračuje. Ono, tak nejak nemôže skončiť v Monrovii, keď nám treba ísť ešte domov. A takisto musíme pokukať, ako to majú v tej Monrovii.
Už druhé ráno vstávame u profesora. Nebolo to veľmi plánom, ale cestovateľ mieni, zavretá hranica mení. Okrem toho to bolo mimoriadne utrápené ráno, pretože včera sme na večeru zjedli strašne veľa chilli papričiek. Z kríkov poblíž profesorovho sídla bolo počuť zverský krik.
Profesor, u ktorého sme dnes spali, nás poslal pozrieť sa na šimpanze pri meste Bosso.
Skorý budíček, lúčime sa s kývajúcim rozlúčkovým výborom čiernych stavbárov s rukami jak lopaty.
Ak si spomínate, spíme v luxusnom hoteli (majú elektrinu)! Ráno opäť na pár minút zapínajú generátor, aby nám uvarili praženicu.
Na kopci uprostred Guinejského štátu nás prebúdza rana ako z dela.
Dnes budeme ako naozajstní turisti, ideme sa pozrieť na Guinejskú turistickú atrakciu, vodopády Kin Kon.
Budíček uprostred džungle. Včera trošku popršalo, aspoň nebude zbytočne suchá cesta a budú aj nejaké poriadne kaluže.