18. Deň – Nočný klub KIN KON

Dnes budeme ako naozajstní turisti, ideme sa pozrieť na Guinejskú turistickú atrakciu, vodopády Kin Kon. Alebo pri meste Kin Kon, to jeden nevie. Fakt to je sila, tu nič neplatí, žiadna mapa nevie, kde čo je a tak. Ešteže máme od Martiny turistického sprievodcu – knihu s mapou. Bez nej by sme boli nahratí ako album Paľa Haberu.
No, takže ideme k tomuto vodopádu, cesta zase ako z horora odpísaná, zase skaly a tak. Ešteže sme namiesto raňajok pripevnili výfuk. Už máme takú prax, že ak budete potrebovať niekedy opraviť výfuk, zavolajte nám. Naša oprava drží aspoň 12 hodín!
Pri vstupne k vodopádom sme mali platiť asi 3 eurá za osobu, lebo nejakí Miškovia si tam zarábali na pivo. Akurát nás vychytali v dobrej nálade, dostali teda 5 eur za 3 osoby a mali sme vystaráno. Vzhľadom nato, že nevzniesli žiadnu námietku, zjavne to úplne oficiálny výber peňazí nebol :D.
A tie vodopády boli fakt husté, obrovská masa vody. Hučalo to tam ako v práčke na 1000 otáčok. Ono sa to nezdá, ale po troch týždňoch v žiguli nám také polhodinové posedenie pri hučiacom vodopáde prišlo ako balzam na dušu aj uši. Taký Vasiľ hučí viac ako kadejaký stometrový vodopád.

IMG_3243

Ale čo, kúsok od vodopádu bol nočný klub! Ozajský NIght club. Andreja tam poštípal polkilový hmyz, tak sme dnu nešli. Teda, tam by sme aj tak nemohli ísť, lebo úplne otvorené nebolo. Vyzerá to tak, že nočný život v Kin Kone už nie je čo býval 🙁IMG_3272 (1)
Dávame si administratívnu prestávku, potrebujeme naplánovať ďalší postup a dohodnúť sa, odkiaľ pôjdeme domov. Vzhľadom na náhlu zmenu okolností meníme plán a pôjdeme priamo do Pobrežia Slonoviny, do Libérie nepôjdeme. Ako sme tam tak tri hodiny stáli pod stromom, zastavilo sa pri nás minimálne 10 domácich. Autá, motorky, peší. Či nemáme nejaký problém, či sme OK a tak. Kto vedel po anglicky, s tým sme si aj pokecali.IMG_3291 (1)
Na ďalšej policajnej kontrole od nás chcú potvrdenie o poistení auta. Lenže my sme si žiadne poistenie nekúpili, lebo to od nás nikto vyslovene nepožadoval. Šetriť treba, to je jasné nie. Takže sme sa polhodinu dohadovali s colníkmi, kým sa nám podarilo ich presvedčiť, že na Slovensku vydaná zelená karta platí v Guinei. No samozrejme, že neplatí, ale našťastie je len v angličtine a slovenčine. A policajti vedeli len po francúzsky. Ani sme im neklamali, len sme furt opakovali, že je to medzinárodné poistenie. To je aj pravda…v Guinei síce naplatí, ale je :).
Za mestom Mamou hľadáme flek na spanie, moc to dnes nejde, zlý terén. Ale potrebujeme ísť z očí, pretože máme zakúpené pivo a ploskačku hnusnej whisky. Takto počas ramadánu by sa to asi moc nehodilo. Nakoniec odbáčame na lesnú cestu a staviame stan uprostred cesty. Vyzerala nepoužívaná. Po 10 minútach prešiel dedo na motorke, ale potom bol pokoj.IMG_3314 (1)

 

Takto vyzeral náš bežný jedálenský stôl. Teda, tá hnusná whisky bola jediná výnimka, to nebola moc obvyklá záležitosť. Tu sme boli zjavne v čase servírovania kávy :).

IMG_3318

Zdieľaj ako prvý a naštartuj to tu!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.