Pred pár mesiacmi nám Remčo s Hackou, známi aj ako Bronco namiesto hotela, dlho dlho presviedčali, či sa s nimi nechceme zúčastniť Budapešť – Bratislava Rally. Navigačná Rally, samý off-road jazdec na džípe, motorke či štvorkolke. Ideálna súťaž pre Ladu! A možno nás tak dlho ani nepresviedčali..vlastne možno len spomenuli, že oni sa idú zúčastniť :).
Btw. fotky v tomto článku sú buď naše, alebo ukradnuté zo stránky organizátora, alebo ukradnuté zo stránky Bronco namiesto hotela. To len tak na poriadok 🙂
No sranda bokom, do závodu sme zvolili Nikolaja, pretože Nikolaj je naše najvhodnejšie závodné vozidlo – silný motor, tri pružiny na zadnej náprave (unikát!) a najmä duša závodníka! Nuž a v sobotu 16.5. o 2 ráno sme dorazili na parkovisko pred McDonaldom a začali sme debatovať taktiku s ostatnými tímami. Nedá sa povedať, že moc verili v náš príchod do cieľa, viacerí spomínali žiguľu, ktorú museli minulý rok dotiahnuť na lane. To ešte nevedeli, že máme tajnú zbraň…kanón AURORA!
Ráno múdrejšie večera! Keď naši súperi zočili na streche nášho závodného špeciálu hlaveň tanku, smiech ich prešiel! Počas ranného brífingu jazdcov sme už boli témou, pretože sme boli jediné vozidlo prihlásené v kategórii 4×2 a tak nás už počas predštartového brífingu vyhlásili za víťaza. Podmienka bola jediná – dôjsť do cieľa. Vyzerá to jednoducho, ale bude to boj :).
Namontovali sme vesmírnu navigáciu a začali do GPS nahrávať prejazdové body. V itinerári bolo celkom 100 prejazdových bodov a cieľom bolo dostať sa na čo najviac bodov a zároveň dodržať 9 hodinový časový limit na dojazd do cieľa. Plánovaná trasa cca 300 kilometrov by za normálnych hodín bola na 9 hodín až až :). Nápoveda: len dve či tri posádky zo 45 stihli všetky prejazdové body.
Na štarte sme sa ešte dohadovali s našim tímom, že pôjdeme len tak pomaly na pohodu a nebudeme sa nikam hnať. Aha náš tím, posádka Bronco namiesto hotela a posádka Linci tímu – nášho kamaráta šéfkuchára Michala, jazdiaceho na Lincolne Navigator. Ešte teraz máme výčitky, že sme ho namočili do tejto súťaže…ale postupne :).
Všetky plány pokojnej jazdy padli, keď nás na štarte organizátor vyprovokoval, že by bolo vhodné vyštartovať s pretáčajúcimi sa zadnými kolesami. Asi vás neprekvapí, že žiadne čakanie na ostatné posádky sa potom už nekonalo, dali sme od štartu plný kotol, prešla nám súťažná blana cez oči a nezastavovali sme ani na čúranie. Nikolaj ukazoval veľký potenciál, šli sme taký kompromis medzi rýchlosťou a nepoškodením auta.
Jasné, že všetky tie veľké offroady pri nás len tak preleteli. Ale my sme stavili na vytrvalosť a navigačné schopnosti, trikrát meraj a raz rež (zákrutu). Z tohto dôvodu musel navigovať Fabo, lebo Junior sa stratí aj cestou do potravín. Jasný dôkaz namiesto sľubov nastal poobede, keď sme sa za volantom vymenili. Minimálne 5-krát sme sa museli otočiť a vracať z dôvodu navigačnej neschopnosti, pretože navigátor si napríklad fotil pole, natáčal kanón na streche, hľadal na zemi pero, alebo sa len tak pozeral na cestu a zabudol na svoju hlavnú funkciu.
No každopádne, celkom nám to šlapalo, až kým neprišiel brodný vod, Miestny obyvateľ maďarskej národnosti nám poradil obísť to skraja, čo sa stretlo s mimoriadnym úspechom a prebrodili sme bez ujmy. Lenže miestny organizátor maďarskej národnosti nás ukecal, že si to chcú natočiť a že máme prejsť ešte raz. Nuž, samozrejme, že druhý pokus bol zbytočné pokúšanie štasteny a Nikolai ostal visieť vo vode. Organizátori mali výčitky svedomia, rýchlo nás vytiahli a jali sa opravovať Nikolaja. Nevedeli, že správny štýl opravy je čakanie a preto pobehovali, šprtali do motorového priestoru a hľadali príčinu. My sme si zatiaľ dohodli taktiku ďalšieho boja a o 5 minút sme ohlásili odchod, naštartovali a odišli. Boli trochu prekvapení..asi už zabudli, že Lada je nesmrteľná :). Máme aj nejaké video z tejto udalosti ako dôkaz, že sme to prešli sami :).
Počas prvého závodného dňa sme dali viac ako polovicu kontrolných bodov a keďže sme v našej kategórii nemohli nevyhrať, zaradili sme sa radšej do kategórie 4×4. Po prvom dni sme sa sa umiestnili na 12. priečke z 35. Na žiguľu dobré nie? 🙂
V kempe nastala silná pohoda, off road jazdci kontrolovali mašiny údržba a tak. My sme vytrepali z kufra 5 kíl prachyu, pod ktorým sme mali spacáky a dali sme sa na grilovaniei, lebo sme mali dokonca vlastného šéfkuchára :): No ale sme sa mu báli do očí pozrieť, lebo nablýskaný Lincoln nemal veľmi záľubu v prejazde cez les plný konárov a veru vyzeral…no ako Fabo povedal: „Ako by ho sto cigáňov kľúčom prešlo“. Ešte teraz to ťažko nesieme :/
Michal ale nelenil a z kufra vytiahol niečo, čo si na Rally závod musí zobrať kaźdý….porcelánový luster! Večer teda dopadol ako mal a mohli sme sa pokojne pripraviť na ďalší deň závodu.
Ráno ako z veľkej knihy, brífing,nahadzujeme body do navigácie, nabíjame protonové delo a už stojíme na štarte. Nič nás nezastaví! A ako tak zohrievame motor kým nám odmávajú štart, Nikolaj sa začal podozrivo zahrievať. Na veľkú kontrolu nebol čas, len sme doliali vodu do prázdnej nádobky chladiča a vyrazili sme…ale mali sme zlého tušáka.
Prvých 5 kontrolných bodov sme absolvovali v super ostrom tempe. Ešte na ceste sme predbehli štyri offroady a potom v lese nás nemohli obehnúť. Teda rýchlostne by na to mali, ale miesta tam bolo málo :). Ale fakt sme tomu nakladali a Nikolajovi sa to moc nepozdávalo,hrial sa stále viac. Ďalšia kontrola vody, ďalšie tri litre vody do chladiča a už to bolo v podstate jasné, náš čas sa kráti.
Po ďalšom checkpointe sme to odstavili a rýchly pohľad pod auto ukončil tento skvelý druhý závodný deň už na začiatku. Vodná pumpa v prdeli! Podozrievame tesnenie, narýchlo skúšame na mieste opraviť, ale motor je vriaci, valí sa z neho horúca voda a skončí to akurát tromi popáleninami a nula opravami. Zopár posádok ponúka pomoc, (díky!), ale nám nieto pomoci.
Bronco tím sa nás ujíma a na lane absolvujeme ďalšie tri lesné čekpointy. Lesné cestičky boli ideálne na rýchlostné vysmážanie, ale my sme sa len pomaly a nesmelo ťahali za Broncom. A keď sme prišli k polmetrovému brodu, aj sme boli celkom radi, lebo to by sa z Nikolaja musela stať ryba :D. Mimochom, keby sme mali rybu, mohli sme ju chovať v pravom reflektore :).
S vetrom o závod! /maximálne závod mieru/
Za najbližšou dedinou sme Bronkáčov silno ukecali, že áno, nechajte nás tu a choďte. My sme sa pustili do výroby náhradného tesnenia pod vodnú pumpu z Juniorovej čižmy. Teda ani Juniorova nebola, ale Juniorovej mamky. Sorry mami. Viac ako hodinu sme rozmontovávali, montovali a Nikolaj bol pripravený na štart. Teda skoro, lebo sa medzitým vybila baterka, tak sme radšej roztláčali :).
Zo zbesilej naháňačky terénom sa stal už len závod s časom, aby sme sa stihli dostaviť do cieľa v časovom limite. Oči na kontrolke teploty motora, každých 10 minút pauza na dolievanie vody do chladiča. Náš bojový krížnik veru dostal ranu pod čiarou ponoru. Po zbesilej dvojhodinovej honičke (70km/h) to dávame do cieľa 5 minút pred limitom a sme síce sklamaní, že závod nevyšiel, no na druhej strane dosť spokojní, že sme sa na to nevyprdli a stihli sme to.
Vyhlásenie víťazov už bola lahoda, stali sme sa podľa očakávania víťazom kategórie 4×2 ….ale budúci rok to uvidíte! 😉
Na našom youtube kanáli sú aj nejaké videá, si pozrite 😉