Ráno sme sa štandardne zbalili, povysávali sme autá (video zajtra) a vyrazili sme. Ani sme ďaleko nezašli a už sme mali dôvod na smútok .
Nebol to úplne náš smútok, stali sme sa totiž súčasťou pohrebného sprievodu. Vypli sme Nogu a Skrúcaného (ich kazeta je už naveky zaseknutá vo Vasiľovi) a dobiehali sme stratené kilometre zo včerajška tempom 0,5 km/h.
Po opustení sprievodu sme zistili aj možnú príčinu pohrebu. Zahaltoval nás príslušník v civile a slušne nás poslal dookola: „This is a crime scene!“ Nevieme presne o čo tam išlo, ale sme radi, že sme nešli večer na prechádzku po dedine
Prvý na programe dňa bol nákup. Veľký obchod bol v protismere, ale Junior sa už tak zžil s albánskym štýlom, že to rovno strihol cez stredový pás trávy. Ostatné výpravy nezdieľali jeho nadšenie pre alban-style, ale všetko dobre dopadlo A po nákupe sme si to už hasili po prvotriednom Albánskom chajveji.
Na pumpe sme zase kšeftovali s eurami a lekvármi, tentokrát mali aj kalkulačku. Na správnosť výpočtov dohliadal mĺkvy príslušník
Na fotografii je jedinečný albánsky otočný most, bez otočného guľometného hniezda.
Posledná šanca minúť zvyšné lekná bola v reštike pred hranicami. Hogo-fogo podnik, 10 čašníkov a tak..ceny ako u nás v Rybe, prečo nie . Čašníkov sme zmiatli, lebo sme prichádzali postupne. Keď prišli Samkovci tak sa ich mladý dynamický čašník opýtal: „Ju ejt?“ …no nejako to nechcel pochopiť, že nie, žiadny ejt, nás je dokopy ten, akože 10, ty čašník jeden.
Šak jasné, že chcel vedieť, či budeme jesť. Ale vyzeral, že ani počítať nevie, tak sme nevedeli . Potom sa ukázalo, že nielenže nevie počítať, ale ešte má aj pamäť 5-sekundovej rybičky. Objednávka: 1 pivo, 2 nealko pivá a 1 minerálka, ho dostala do absolútnych šokov. Na prvý krát doniesol 1 pivo a jedno nealko pivo. Potom minerálku a pivo. Potom to pivo zobral, aby doniesol nealko pivo, ale vrátil sa s minerálkou .
Ešte sme trochu poblúdili a kde sa vzala tu sa vzala, albánsko-čiernohorská hranica. Moc nechýbalo a prišli by sme tam o Kamilu. Nie, nechceli ju Albánci vymeniť za ťavy, ale ona zbadala obchod so suvenírmi a stratila súdnosť . Zakúpila si, podľa vlastných slov, nádherný bunker pochádzajúci z kameňa.
Medzitým Vasiľovci už robili stres zvyšným posádkam, pretože čakali s pasmi v búdke už skoro 10 minút. Nie že by si nás ten colník nejako silno lustroval alebo by sme sa mu nepáčili na fotke. Jednoducho nás mal na saláme. Počas nášho čakania stihol vybaviť 3 cigaretky a radšej odbavoval peších. Potom si povedal, že dosť bolo a bez ďalšej akcie nám vrátil pasy..tiež také albánske
V Čiernej hore nastalo okamžité zlepšenie ciest, do Baru sme to mali už za pár, svišťali sme to tými kopcami ako namydlený blesk. Dohodnutá audiencia u kysuckých dovolenkárov v Bare, za čo im ešte raz veľmi ďakujeme, dopadla nadmieru úspešne. Poradili nám ubytko priamo v meste, pár metrov od parkoviska a tak sme sa fakt radi nechali pohostiť brandy
No nebolo to celkom také jednoduché, lebo v mieste ubytka nás odmietli prijať a poslali nás do kempu 3 kilometre odtiaľ. Nuž čo, tolerancia 0,5 promile, to by nikto nesplnil, čo sa dalo robiť . Šli sme 3 kilometre, tam sme sa spýtali na kemp a poslali nás 5 kilometrov nazad . Tak sme šli ešte ďalej, tam nás poslali ďalších 10 kilometrov…
Už sme začali tušiť, že sa bude jednať skôr o fiktívny kemp ako o kemp . Naše šťastie na ubytko nás neopustilo, Junior šiel zisťovať najbližší kemp v jednej plážovej krčme a dostalo sa mu odpovede: „kemp? to je asi 10 kilometrov…prečo nezostanete spať tu na pláži?“
Čo sme mu mali povedať, ujovi barmanovi. Pivo mal dobré, rozložili sme si na parkovisku kuchyňu a zase sme mali bombastický flek priamo pri vode na plážových lehátkach.
Zásoby brandy, ktoré sme zakúpili za účelom dovozu do domoviny, nesplnili svoj pôvodný účel. Ale zato splnili iný, ešte lepší účel .
V krčme robili aj jesť, ale kedže nemali v ponuke čiernohorský rezeň, väčšina zvolila iba pivo.
To sme vlastne zabudli zistiť, že či volajú čiernohorský rezeň v Čiernej hore iba rezeň, lebo to by bolo celkom logické. Ak o tom niečo viete, napíšte nám.
Dnes sme mali ozaj zdravú večeru, žiadne hnoje. Vďaka heslu hlavne lacno!!! sme kúpili lacnú albánsku zeleninu…ale aj najlacnejšie albánske safalátky .
Tie safalátky boli..no nebola to proste sranda. Zopár jedincov si tam privodilo aj celkom solídnu kakačku .
Poznámka: Samko prišiel o ďalší život. Pri hľadaní kempu si Fabo vybral na otočenie sa parkovisko na nie moc dlhej rovinke s plnou čiarou (alban-style). Samkovcom tam pri vychádzaní vybehol nejaký domáci frajer na značkovom dovozovom aute, približnou rýchlosťou svetla. Jeden z členov posádky musel ísť po tomto zážitku bezprostredne okamžite kakať, ostatní vydržali do mora, aby to bolo nenápadnejšie .
