Vstávame o piatej, milý fanúšik, o piatej!! Toto je dovolenka, prosím pekne?
Chvatne sa presúvame do prístavu v meste Algeciras a staviame sa do šialenej fronty. Najviac preťažené osobné autá, aké sme kedy videli. Všetky na španielskych ŠPZ, ale aj bez pomoci detektíva Kolomba sme odhalili, že to len Afričania importujú autá :). Hneď na nás skúšajú odrby o peniaze a sú veľmo sklamaní, že sme nenaleteli. Traja bieli chalani a nedajú sa ošmeknúť, to je pre nich narušenie časopriestorovej rovnováhy :).

Vodiči sú posadnutí trúbením a tlačením sa vo fronte, keď nás už tak 5 minút nechcú pustiť, Andrej sa do toho vkladá a vlastným telom zastavuje dopravu. Belocha tu v tejto pozícii ešte nevideli, od prekvapenia aj cúvajú, aby sme sa zmestili!

Na trajekte sme si dali domácu slaninu na vyhliadkovej palube (tak sme to nazvali, ale bola to skôr paluba ako vyhliadková :).

Na Marockej colnici sa akurát menili smeny, tak nám bolo umožnené čakať dve hodiny na odbavenie. Potom náš nový Francúzsky hovoriaci colník, ktorého sme nazvali Pierre, ukázal, že je muž činu a dal nám štempeľ.

Po diaľnici sme to dotiahli až do mesta Fez, kde nás ulovil miestny naháňač turistov a za sprievod chcel nejaké peniaze a tričko. Nedohodli sme sa, lebo tričiek máme málo :D. Chalani šli pozrieť na farbovňu koží a nestihli záverečnú o 5 minút. Nezrobíš nič, treba zachovať pokoj,
Vyšli sme z mesta a klasicky na náhodu sme hľadali miesto na spanie. V zastavanej zóne my neradi a v nezastavanej bol taký nepríjemný terén. Nakoniec sme to odparkovali vedľa auta na vŕtanie studní.

Pri aute spal taký zošuverený starček a prišlo nám ho aj dosť ľúto. Asi ho niekto zamestnal na stráženie tohto zariadenia a on tam celé dni presedí a navečer sa zabalí do igelitu a ide spať. Fakt smutné, zamyslite sa nad tým, keď budete nabudúce nadávať na svoju prácu.
V noci nás trochu prekvapili túlavé psi. Chodia vo svorkách a je dosť možné, že by sme aj mali prúser (priekak), ale starký ich pohotovo odplašil…vedel ako na to.