Mauretánske hlavné mesto Nouakchott je dosť smutné, Má to skoro milión ľudí a vyzerá to ako posledná osada za Letanovcami. Žiadna vysoká budova, polorozpadnuté domy, autá jazdiace za hranicou životnosti. Sme zistili, že keď v Európe považujeme auto za zjazdené, v Afrike ešte zvládne pol milióna aspoň!

V Mauretánii nie je moc čo pozerať, tak sme rovno zamierili na Senegalskú hranicu. Tam o nás vedeli už 100 kilometrov od čiary, lebo šikovní policajti majú kamošov na colnici a dostávajú províziu za korisť. A veruže sa na nás pripravili.

Vybrali sme si hraničný prechod Diama, kam síce šla zlá cesta, ale vraj to bude lacnejšie aspoň. Cestou sme križovali národný park plný samých exotických zvierat. Boli tam napríklad kravy, somáre, ale tak aby sme nekrivdili tak aj pakone a také to podivné prasa z levieho kráľa, Pumba! Tento druh prasiat je zjavne náchylný na červenú farbu, tak sme mali aspoň lepšie fotky. Inak, na konci toho národného parku bol nejaký Miško, čo vyberal za prechod národného parku 10€ na osobu…pretože Afrika :).

Nebudeme sa tu podrobne zdržovať výstupom z Mauretánie, ten nás stál len 30€ (a to sme sa oklamali, lebo jednu 10€ bankovku sme mohli nahradiť slnečnými okuliarmi pätinovej hodnoty. Vždy si overte, akú hodnotu majú predmety vašich kamošov, aby ste to mohli včas použiť ako úplatok!

Senegalská strana bola úplne iný level. Totálne s nami odmietli jednať, že sa máme dohodnúť s priekupníkom a stojí to 250 eur. Niekoľko hodín sme vyjednávali, nakoniec som v slabom okamihu tak nasral colníka, že nám chcel zabaviť kľúče od auta aj s celým autom. No veľká sláva to veru nebola. Ťažké chvíle veruže, no na výber sme nemali, nemohli sme to predsa otočiť, to by nás zlosť ešte dlho fackovala.

Pristúpili sme teda na Miškovu ponuku, že mu teda tie prachy dáme a on nám donesie nejaké to jeho vymyslené potvrdenie pre colníkov. Keď sa napočítali aj poplatky za benzín pre Miška a poplatok za našu existenciu, výsledná cena za toto fiktívne povolenie za vyšplhala na 350 dolárov. Slušná pálka za 3 dňový pobyt v Senegale, čo? 😉

Ale Miško aj tak práve nemal čas, chuť, náladu, kancelária je zavretá a neviem čo ešte. Takže príde zajtra ráno. Nuž tak sme si tam na tej colnici postavili stan a zahájili sme protestný spánok. Jeden nemenovaný člen posádky, čo mal aj minulý rok problém so žalúdkom, im svoj názor vyjadril o niečo jednoznačnejšie. Mal protestnú hnačku a ľudovo povedané im osral parkovisko.