11. Deň – Zapadli sme uprostred mínového poľa!

No dobre, je to názov ako z Nového Času, ale má dosť blízko ku pravde ;).

Vstali sme do nového dňa medzi kamiónmi na Marockej strane hranice. Túto časť sme pošéfovali celkom slušne. No čo celkom, úplne najlepšie sme ju pošéfovali, neplatili sme ani korunu korunovatú. Dokonca sa nám jeden domáci vyhrážal, že ak mu nezaplatíme za pomoc, sami to cez colnicu nedáme. Asi preto on platil dvoje cigarety a my nič :D.

Mauretánska strana ale už bola iný level! Zatiaľ čo Maroko nás vybavilo za necelé dve hodiny (bolo to asi najrýchlejšie odbavenie v Afrike), Mauretánci to s nami pekne riešili minimálne štyri. Colníci sa s nami absolútne odmietli baviť, že si to máme vybaviť s tamojším priekupníkom. Prvú hodinu sme strávili len zjednávaním ceny, z pôvodných 50 eur sme to dali na 35 a potom už povedal, že stratový na nás nebude a máme sa redšej otočiť a vrátiť. Asi to bola pravda, lebo väčšinu z tých peňazí rozdal na úplatkoch colníkom. Zrovna nedávno sa ma niekto pýtal, že ako nám oni naznačili, že chcú úplatok. Nuž celkom jednoducho, oznámili nám: „zaplatíš, alebo nikam nejdeš!“ 😀 Tam sa s nejakým hraním sa na slušňákov nemaznali.

Nakoniec sme videli super scénu, keď sa veliteľ posádky chcel ísť presvedčiť, či sme v predošlej búdke už uhradili na úplatku, nacúval so svojim Land Cruiserom do starého ošuntelého mercedesa, ktorý tam akurát čakal na odbavenie. Veliteľ postupoval presne ako by ste čakali – skontroloval, či si nepoškriabal svoj chrómovaný nárazník a odišiel.

No ale moment, čo tie míny?  No takto, medzi Marokom a Mauretániou je také trojkilometrové územie nikoho. Proste vyjdeš z Maroka a potom máš trojkilometrové nič kým začne Mauretánia. Je to dôsledok nevysporiadaného územia Maroko vs. Západná Sahara, pre potreby tohto záprsníka je to zbytočné. Skrátka tam nie je cesta, je tam územie nikoho, čistá apokalypsa. Stovky vrakov áut, niektoré zhorené, vybudhnuté, vykuchané kamióny a ich obsah rozhádzaný kade tade. No a fakt tam nie je cesta a všetky turistické príručky vravia: „Nechoďte tam, sú tam staré míny. A už vôbec tam nechoďte ak nepoznáte cestu, musíte ísť za iným autom.

Tak tam sme išli sami a samozrejme sme v polovici zapadli. Spoza skaly sa vynorili tri stratené existencie a akože nás tlačili, ale jeden chcel šoférovať. Našťastie život už nás naučil, že dať domácim šoférovať nie je úplne najlepší nápad :). Tak nás odtiaľ vytlačili a my sme sa veru riadne ponáhľali odtiaľ do preč. Nič, tu máte fotky toho územia nikoho, aby ste chápali tú atmošku (pozor, potom bude ešte dobrá fotka s ťavami, tak to ešte nevypnite!)

IMG_2260 IMG_2258 IMG_2251 IMG_2257

Auto iślo od rána na tri valce, ale sme na to zabudli a spomenuli sme si na to až v Mauretánii, keď uź bola najbližšia pumpa v Nouakchotte, 350 kilometrov :D. No nakoniec sme sa tam už za tmy dostali, Vasiľ svieti ako svieti a domáci nesvietili niekedy vôbec, takže to bolo štavnaté. Zakotvili sme v cestovateľskom hoteli s internetom a bez sprchy, Béreš tam upchal záchod a šli sme spať.

Tu je tá fotka s ťavami.

IMG_2316

A keď bolo viac piesku na ceste, museli sme čakať, kým nám odhádžu.

IMG_2283

 

 

 

Zdieľaj ako prvý a naštartuj to tu!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.