(pohľad nízkonákladového cestovateľa)

Super správa! Tento rok dosiahli akciové ceny letných pobytov v Chorvátsku absolútne dno! Tak neváhajte a zavolajte do svojej obľúbenej cestovky…že od nej rozhodne nič nechcete, pretože ešte nie ste na dne!

Je to samozrejme mega jednoduché, otvorím katalóg, mám na výber asi tak z 25 hotelov, jeden krajší ako druhý. Ól inklusív sem, klimatizované izby tam, 1000 ojro za dva týždne. Mámo, to je ponuka! Lepšie investované peniaze sú už len Cepter hrnce za 1500 alebo zázračný džús za 50 liter.

Za hodinu vybavené, záloha zaplatená, tešíme sa ako strávime dva týždne v jednom hoteli. Akčný rádius 5 kilometrov (akože výlet), cez deň ping-pong, minigolf, leháro na pláži, v noci klimatizovaná izba, na raňajky švédske stoly, večer švédska trojka (možno vo sne :D). Už len písať o tom je nuda.

Alebo!

Alebo sa za +- rovnaké peniaze môžem ísť pozrieť do sveta. Teda nie, že sedieť na hoteli pri bazéne, popíjať marachuju a potom rozprávať ťažké historky o tom, aký je Egypt pupok sveta a je tam všetko super. Lebo som ani nevyšiel z toho rezortu. Slovo rezort je evidentne odvodené od slova trezort.

Namiesto toho zapnem gúgel maps (ak mám od Věry P. zakázané internety tak otvorím atlas, nie však atlas húb), pozriem, kde som ešte nebol a čo by som chcel vidieť. Potom sa v závislosti od rozpočtu zamyslím nad dopravou a ubytovaním. Pokiaľ mám 5€, je toto zamyslenie mimoriadne jednoduché…pôjdem stopom, spím vonku, jedlo vyžobrem. Protipólom je vlastné lietadlo a ubytovanie zariadi majordóm, poprípade seržantdóm.

Za rovnaký čas, aký by som strávil pokecom s tetou predavačkou v cestovnej kancelárii, si môžem zabúkovať hostel v Kyjeve a nablázniť na trip ďalších 6 kamošov. Pre pohodlie posádky si za 200€ zakúpiť jednu tridsaťročnú ladu, nazvať ju Vasiľ a nič na nej zbytočne neopravovať. Cestou do Kyjeva sa vyspať v moteli za 5€ na osobu alebo v poľskom kempe s párty majiteľom skoro zadarmo. Vidieť ozajstný svet, stretnúť ozajstných ľudí a namiesto prepitného časníkovi pri bazéne dať 5€ ukrajinskému colníkovi, ako poplatok za prejazd hraničnou líniou :).

Alebo tomu obetujem ešte menej času, nič nezabúkujem a pôjdem do Albánska. Spím, kde mi napadne, pár dní sa nesprchujem a hlad zaženiem skvelým srbským brandy s neprekonateľným pomerom cena/výkon. Ukradnutý spacák si dokúpim v Macedónsku a v Bosne a Hercegovine sa podrobím detailnej colnej kontrole, vrátane poplatku za prejazd hraničnou líniou 30€. Zistím, že Albánci sú najmilší ľudia a druhí sú Macedónci. V Komárne prvýkrát po 4500 kilometroch prejdených po balkáne narazím na pumpu, kde sa platí za použitie WC a nemajú wi-fi. Vyčúram sa s úsmevom do trávy a zase raz nenapíšem konšpiračný status na fejsbuk.

No a hneď po návrate zistím, že to všetko je málo. Že cestovanie je droga, horšia ako krokodíl. A jediac rožky plánujem s kamošmi trip s hlavným cieľom Irán a Kazachstan. Teším sa, ako si zase raz sadnem do Vasiľa a pocestujem aspoň 5 dní v jednom smradľavom dopotenom tričku. V rámci súťaže „Najsilnejšie šoférske ponožky“ si takmer privodím huby na nohách a celou cestou bude v aute 50 stupňov, aby sa neuvaril motor a uvarili cestujúci. Jedlo nebude problém (v skratke: jedlo nebude) a vodu natankujeme na pumpe spolu s benzínom. Za porovnateľnú cenu. A nie preto, že by tam mali predraženú vodu 😉

A potom budeme v Kazachstane a budeme si hovoriť: „Tu majú ale hrozné cesty…hlavne aby sa teraz nepokazilo auto“. O 10 minút na to už budeme čumieť do motora, aj keď tomu rozumieme ako matfyzák sexu. Prvý okoloidúci domáci odstráni poruchu za 10 minút a jedno pivo. Alebo ju neodstráni a za dve pivá nás odtiahne do najbližšej dediny, kde zvyšok auta vykšeftujeme za tri kozy a necháme sa odviezť na najbližšiu vlakovú stanicu. Za 2 a pol kozy zakúpime lístky niekam. Pol kozy je ideálna strava na dlhú cestu vlakom 😉

*Tento článok som chcel poslať kdesi na nejaký mega blog server ale potom sa mi prestalo chcieť ho niekam posielať…tak ak by ste ho chceli niekde okopírovať, napíšte mi, mejl je v kontaktoch :). Junior*