Nedá sa povedať, že by sme boli nejako extra vyspatí. Ale tešíme sa na pokračovanie cesty a v podstate máme aj radosť, že máme nejakú zaujímavú poruchu a môžeme niečo riešiť. Tečúci ventil kúrenia je porucha kategórie R (Riadna porucha), takže to musíme bezpodmienečne vyriešiť, inak nepokračujeme.

Náhradný ventil kúrenia nemáme a opraviť ten starý by nedokázal ani MacGyver (veď dobre…jasné, že on by to dokázal) a my, biedne bytosti, volíme spôsob opravy B. Odpájame celé kúrenie, aby cez ventil nešla žiadna voda a nemalo čo vytekať. Akurát, že tie hadice nemáme čím upchať a tak Fabo spája ranné čupenie v lese s hľadaním konára s vhodným priemerom. Z konára vyrába originál záslepky, tie potom motá izolačnou páskou (aby to nešmýkalo v tej hadici) a záslepky sú na svete. Tak nakoniec aj ten MacGyver by sa mohol niečo priučiť ;).

Nasadzujeme pomalé a úsporné tempo, stále musíme jazdiť len na plyn, lebo benzínový pohon sme ešte nespravili. Hádžeme orlie pohľady na každú pumpu..či tam nemajú LPG, ale najmä, či tam majú otvorené, lebo nám došli ruské cigarety a to je v takejto situácii horšie ako nepojazdné auto :D.

Nervové vypätie sa po chvíli prejavuje na Fabovi a stáva sa z neho nezodpovedný vodič. Teda, nebol až taký nezodpovedný, iba predbiehal a záver predbiehania mu vyšiel cez plnú čiaru. Aby to bolo záživnejšie, práve šli oproti ruské bezpečnostné hliadky (benga).

Stočili to za nami ako Kobra 11 v najlepších rokoch a do minúty sme už stáli na krajnici za policajným autom. Policajt Dimitrij vysvetlil Fabovi, že neradno predbiehať cez plnú čiaru a keď mal pocit, že Fabo má nedostatočne zdesený výraz páchateľa trestného činu, vytiahol na neho aj učebnicu z autoškoly, v ktorej mu jeho zločin vyhľadal .

V Rusku platí hlúpy zákon, že policajti nemôžu dávať pokuty na mieste, ale každý priestupok sa posúva na dopravnú stanicu. Je to preto, aby nebrali úplatky. Výsledok je taký, že od každého turistu berú úplatky, lebo mu môžu zobrať vodičák.

A ani Dimitrij nebol žiadna charita, skôr to bol pekný hajzlík. Za takýto neúmyselný (fakt) počin, chcel na začiatku vyjednávania v prepočte 80 eur. To je teda slušná pálka. Fabovi trvalo dobrú štvrťhodinku presvedčiť ho, že sme chudobní turisti zo západu (to Dimtrij moc nechcel pochopiť) a zjednal to na 25 eur. Kundy úplatné policajské.

Predmestie mesta Lipejsk prinieslo masívne vykúpenie. Hneď na okraji mesta bol zástup obchodov s autodielmi…a všetky značky VAZ :D. Raj na zemi, origo ruské diely za zlomok európskej ceny. Okamžite rozkladáme hlavný stan (vidíte na fotke) a rozdeľujeme úlohy. Fabo behá z obchodu do obchodu s knihou, v ktorej sú nákresy dielov na Vasiľa a ďobe prstom, ktoré ešte potrebujeme. Béreš zháňa pneumatiky a Junior ťahá keš z bankomatu.

Následne priamo pred obchodom meníme palivovú pumpu a montujeme švihadlo na otváranie zadného okna (doteraz sme si museli vždy požičiavať to od spolujazdca…keď chcel ten vzadu otvoriť, okno, musel poprosiť :D). Kohút kúrenia sa nám brutálne nechce opravovať, lebo by nás to akurát tak zdržalo. Tak radšej pokračujeme bez kúrenia…veď je aj tak teplo. Toto rozhodnutie ešte budeme ľutovať :D.

Naberáme ohromné rýchlosti a ani nie po 80 kilometroch Vasiľ opäť začína štrajkovať, poskakuje a má tendenciu zdochnúť. Najprv to pripisujeme dochádzajúcemu plynu (vnútri nie je ukazovateľ), ale ani prepnutie na benzín to nezlepšuje a po pár kilometroch motor beznádejne zdochýňa a my stojíme pri ceste. Nasleduje básnická otázka vodiča: „Čo ti zase je, do piči!!“ Tak tak, niekedy to aj na jedného z nás ešte príde :D.

A pritom je to úplná banalita, uvoľnené káble na cievku, zlý kontakt. Stačí to tam popriťahovať a pozakladať a zase to ide ako drak. Jeden z členov výpravy využíva pauzu na prechádzku do pšenice…

V návale dobrej nálady si robíme srandu: „Kámo, síce na tomto aute veľa vecí nefunguje, ale zase tu funguje klaksón, stierače a dokonca ostrekovač naraz. Toľko funkčnej výbavy sme nemali na žiadnom aute ešte. Po 100 kilometroch začína pršať a aby Vasiľ potvrdil naše dohady, prestávajú fungovať stierače :D.

Zastavujeme, mokneme, pozeráme poistky a nemôžeme na to ani za boha prísť. Po 10 minútach Junior od nasratosti zo strácania času banálnymi poruchami skúša „resuscitovať stierače“. Proste manuálne a natvrdo ich rozhýbať, opraviť ich prikladaním rúk.

Ani Silvia Šuvadová by to lepšie nedokázala, po treťom pokuse sa stierače zázračne rozhýbu a zase to ide. Nakoniec sme to odhalili – do motora stieračov sa zasekla plechovka od energeťáku, ktorú sme používali pri inej oprave a zabudli pod kapotou :D.

V meste Pemza, malom ruskom mestečku o polmilióne obyvateľov dávame pauzu na plyn a na rezeň. Tunajšia pumpa má na záchode teplú vodu a mydlo, čo teda doteraz nebol celkom štandard. Preto okamžite útočíme na toaletné zariadenie a umývame sa do zbláznenia. Tie pumpárky sa asi čudovali, keď sme sa spolu zavreli na záchod a kričali od šťastia, že máme teplú vodu…možno si pre zmenu ony mysleli niečo o našej teplote :D.

Sadá tma a my stále závodíme s časom. Dnes je to celkom náročné, poslednú fázu dňa berie Béreš a prechádza s Vasiľom cez mestá Samara a Togliatti. Trochu nás to štve, tu sme chceli Vasiľa vždy dostať a teraz, keď sme tu, je hlboká noc, tma a my sa ani nemáme čas zdržať. Nuž, život cestovateľa na čas je ťažký :).

Aby sme cez Togliatti len tak neprefrčali, zastavuje nás aspoň policajt. Zjavne má už trochu pod čapicou (pod tú ruskú čapicu sa toho teda zmestí dosť) a tak nás nejako moc nekontroluje, len tak nakukne a posiela nás do preč.

Hodinu za Samarou to vzdávame a odbočujeme na parkovisko pre kamióny, potrebujeme si dať pár hodín pauzu. Vonku prší, takže musíme ostať sedieť a pololežať v aute a žiadny veľký oddych sa zjavne konať nebude. Ale aj tie dve hodiny spánku posediačky sú lepšie ako nič.

Totiž, spať za jazdy vo Vasiľovi je celkom náročná úloha. Za prvé to tam hučí, ako v práčke pri žmýkaní a za druhé, tam neskutočne fúka. .Niektoré dvere (všetky) sú krivé a zle doliehajú a takisto okno na spolujazdcových dverách nejde úplne nahor a cez špáru nám pekne prefukuje. Ani jedna z týchto závad nie je niečo, čo by sa nám chcelo riešiť. A keďže nemáme žiadnu deku ani nič, vzadu spiaca osoba sa na noc zakrýva posteľnou plachtou, ktorá sa v auta vzala…nevieme kde.

Takže na dve hodiny zastaviť je fakt vykúpenie :D.