Druhý deň teda začíname výmenou defektu.
Ono, tie dni sa ťažko definujú…pre Faba s Bérešom je to už druhý deň, lebo stihli zaspať. Pre Juniora je to zatiaľ len deň prvý, pretože do hajan to ešte len plánuje.
Takže, meníme defekt. Postup je nasledovný
1. Auto na zdvihák…to je trochu problém, pretože Vasiľ je prehnitý a auto sa nesmie zdvíhať ako je obvyklé, teda zboku. Takže máme taký malý hydraulický zdvihák, ktorý sa zakladá pod rameno zavesenia kolesa. Lenže keď máme defekt, auto je prinízko a nedá sa to tam založiť :D. Nakoniec Béreš s Fabom dvíhajú auto ručne a Junior zakladá zdvihák.
2. Staré koleso dolu….toto bol jediný bezproblémový krok
3. Nasadiť nové koleso…tu sa to začalo trochu zhoršovať, pretože na náboji kolesa bola taká ozdobná vec, ktorá prechádza stredovou dierou kolesa. Nové kolesá mali túto stredovú dieru o miniatúrny milimeter menšiu a ten ozdobný kus neprešiel. K tomu bol totálne zavarený na náboj kolesa, takže sme ho 10 minút sklepávali kladivom.
4. Ešte raz nasadiť nové koleso…hmmm, ale teraz to tak vyzerá, že tie kolesá nie sú rovnako veľké!! A ani neboli 😀 Bol tam nejaký rozdiel, medzi pôvodným a novým predným kolesom. Keďže obe rezervné kolesá boli rovnakého rozmeru, rozhodli sme sa vymeniť obe predné kolesá, nech to máme vybavené.
5. Toto zadné koleso je …iné 😀 No áno, ľavé zadné koleso bolo pre zmenu úplne iného rozmeru, bolo ešte menšie. Takže to koleso, čo sme pôvodne zobrali spredu a chceli dať na strechu, sme nakoniec nahodili dozadu. Teraz máme všetky kolesá skoro rovnakého rozmeru…keď nerátame dezén…teda, že jedna guma je zimná s plným dezénom a iná je letná, zjazdená dohladka :D.
Nutné podotknúť, že krok 5. sa odohrával až na pumpe, asi 50 kilometrov od výmeny defektu…čiže sme všetko spratali, rezervy naspäť na strechu…a potom sme išli nanovo.
V noci nás asi štyrikrát zastavili ukrajinské benga (pre neznalých = policajti), že nám nesvieti pravé zadné svetlo. Najprv sme dvakrát vymenili žiarovku, kým sme zistili, že tam je zlý kontakt na nejakom konektore a treba to prilepiť izolačkou.
Ukrajinskí policajti boli dosť milí a o žiadnej pokute nebola ani reč. Len nám povedali, že nám nesvieti svetlo a máme si to vymeniť a popriali nám štastnú cestu.
Ráno druhého dňa nás dostalo pred Kyjev. Všetci máme za sebou cca dve hodiny mimoriadne nekvalitného spánku na zadnej sedačke a pomaly sa dostávame do cestovateľského tempa.
Na raňajky dávame obligátny rezeň s chlebom a pri tankovaní ráno na pumpe sa nám bezdôvodne vyvalí para spod kapoty. Motor nie je prehriaty, nechápeme, odkiaľ to mohlo prísť. Porucha sa ale už vôbec neopakuje a tak valíme ďalej.
Kyjev nás trestá, samá zápcha a čakanie na semaforoch. To je pravý opak toho, čo teraz potrebujeme – poriadne naháňať kilometre! :).
Keď už stojíme, tak na to musíme mať aspoň poriadny dôvod. Toto napríklad vyzerá ako bežná cikpauza, ale v skutočnosti je to prestávka za účelom kontroly podvozku, z dôvodu zhoršených jazdných vlastností vozidla.
V preklade = slabo sme zatiahli skrutky na kolesách a začalo to hádzať :). Sme hrdý, že po tisícoch kilometrov na Lade dokážeme rozoznať, kedy má zhoršené jazdné vlastnosti. Pretože ktokoľvek iný by povedal, že Vasiľ má zhoršené jazdné vlastnosti v základnej výbave 🙂
Ukrajinsko – Ruské hranice neboli vôbec med lízať.
Ukrajinská strana ešte ako tak…najväčší rozruch spôsobil fakt, že nám nešla otvoriť predná kapota a colníci sa šli popučiť od smiechu, že na takom aute chceme dôjs´t do Mongolska.
Smiech ich prešiel, keď zbadali v kufri pivo Plzeň…také smutné oči nezahrá ani starý Bernardín. Jeden mladý colník nám bol fakt sympatický a tak sme sa rozhodli jedno pivo mu aj darovať….ale keď nesmelo skúsil, či by sme mu nemohli dať dve, poriadne sme na neho nakričali niečo o nevďačnosti 😀 :D. Tak sa to má, s výchovným efektom :).
Rusi sú ale…no rusi sú kurvy 🙂
Po dvoch hodinách čakania, lebo sa im nechcelo robiť, sme prišli na rad. Najprv nás mladý colník (kódové označenie večný panic) začal poriadne kefovať len tak bez dôvodu a potom nám prikázal všetko z auta vyložiť. Ale že naozaj všetko, museli sme dať dole aj rezervné kolesá zo strechy a ísť s nimi na röntgen.
Nedovolil nám preparkovať auto do tieňa a tak sme sa skoro hodinu lopotili na ostrom slnku. Zlatá Afrika, ešteže máme najlepší tréning trpezlivosti na svete. Možno mu aj prišlo divné, keď sme sa po hodine začali na jeho príkazoch navzájom udrbávať a ponúkali sme mu, či to nechce skontrolovať ešte raz.
Druhá časť kontroly spočívala v tom, že sme mali vypísať papier na colnú deklaráciu. Najprv sme skúsili klasickú taktiku – vypísať to úplne náhodne a skúsiť, čo to spraví. Neprešlo
Následne nám colník poradil, ako papier vypísať a bolo treba ho vypísať v dvoch kópiách. Následne nám tento vypísaný papier asi 10-krát vrátil. Vždy ho od nás vzal, zašiel do búdky a po nejakom čase, (asi 5 až 30 minút) vyšiel von a nechal nás papier prepísať, lebo:
⁃ číslo 1 je napísané škaredo
⁃ Slovakia sa píše s veľkým S, toto vyzerá skoro ako malé
⁃ M sa píše s poriadnou strechou a nie s takou skoro rovnou…teraz to vyzerá ako ruské P
⁃ VIN číslo je napísané nesprávne, vynechajte prvé tri písmená
⁃ VIN číslo je napísané nesprávne, tie prvé tri písmená tam znovu napíšte
⁃ nesedí nejaká ruská adresa (asi inšpektorát alebo čo), ktorú nám predtým sám nadiktoval
⁃ je to škaredo napísané
⁃ a takto podobne 🙂
Hlavným dôvodom takéhoto priebehu bol fakt, že sme odmietli vydať pivo Plzeň na colnú kontrolu. Dohromady sme tam strávili 6 hodín a nakoniec pochopili, že od nás nič nedostanú a pustili nás.
Ak by ste nabudúce mali nadmerne chuť velebiť Rusko, choďte si skúsiť tento hraničný prechod 😀
Za hranicami sa nedal zohnať plyn, tak sme šli furt na benzín. Nevýhoda benzínového pohonu je, že je niečo s prívodom paliva a nejde to na plný výkon. Maximálne sa dá ísť 110 a potom sa motor začne nezdravo dusiť a prehrievať.
Navyše sa pri tankovaní ukázalo, že nám tečie ventil kúrenia a horúca chladiaca kvapalina z radiátora kúrenia nám tečie do kabíny, pod nohy spolujazdca.
Dnes bude ešte sranda :).
Osudná pauza na pumpe.
Zastavili sme, že vymeníme palivovú pumpu, lebo sme ju videli ako hlavného pôvodcu zla v prípade “slabý výkon”. Junior počal výmenu pumpy a Fabo sa jal rozoberať ventil kúrenia.
Tá palivová pumpa sa stretla s menším problémom. Pumpa sa skladá z troch častí
1. samotná pumpa
2. taký plastový diel, akože príruba na motor
3. taká oceľová tyčka, ktorá jazdí v tom plastovom diele a stláča pumpu
Za normálnych okolností oprava prebieha tak, že odmontujete skrutky, vyberiete diel 1 a nahradíte ho novým a vrátite skrutky. Lenže v našom prípade bol diel 1 prilepený o diel 2 a preto to bolo nutné vybrať celé. Zistili sme, že by sme museli mať aj náhradný diel 2 (čo sme nemali) a tak sa nedala pumpa vymeniť. Ako ju tak Junior vracia na jeho pôvodné miesto, naklonil plastový diel 2 smerom do motora (fakt, to sa vkladá zboku do motora) a kovová tyčka číslo 3 vypadla z dielu 2 do…olejovej vane :D.
Normálne to zahučalo dovnútra motora a celé to bolo nenávratne v prdeli.
Ani netreba hovoriť, že bez tej tyčky číslo 3 vôbec nejde palivová pumpa a teda normálne že nefunguje auto na benzínový pohon. Mohli sme ísť na plyn, lenže čo? Lenže plynová nádrž je beznádejne prázdna.
Prebieha taktická porada, čo ďalej. Servisy sú už zavreté a navyše teta na pumpe nám ani nedokáže zavolať taxík, lebo v tejto ruskej diere už nikto po 18 nerobí. Nepomáha ani náš devízový prísľub, že nech zavolá kohokoľvek, zaplatíme.
Jediná možnosť, ako to riešiť svojpomocne, je rozobrať olejovú vaňu a vybrať z nej tú tyčku, potom to celé nasadiť naspäť. Operácia tak na 3 hodiny s veľmi neistým koncom, pretože demontáž olejovej vane je pôrod sám o sebe a navyše, nemáme náhradné tesnenie…ak by sme to staré roztrhli, spravíme si viac starostí ako osohu.
Ako tak zúfame a kalkulujeme, ide okolo Sergej a Anton (takto sa nevolali..zoznámili sme sa, ale nepamätáme si mená :D) na starej Lade Samara.
Nože Sergej, nedal by sa tu niekde blízko natankovať plyn?
A Sergej že áno, veruže áno, toť tri kilometre to je!!!
Nebolo treba viac hovoriť, vysvetlili sme Sergejovi, že ak nám tam natankujú plyn, sme schopní samostatnej jazdy, len sa nejako musíme dostať na tú pumpu! Lano máme, vlastný pohon nemáme :D.
Chalani sa dosť poudrbávali na našej žobráckej situácii a bez váhania ponúkli, že nás na tú pumpu odtiahnu. Ale musíme si švihnúť, lebo Kolya na pumpe určite nebude večne a už je skoro noc.
Všetko sme nahádzali do kufra a o desať minút už mal Vasiľ luxusnú jazdu na lane. Za Ladou Samara sme sa ešte neťahali, bolo to v pohode :). Len do kopca sme nemohli mať zaradenú rýchlosť, lebo by sme ho nevyšli :D. 
Za volantom sa striedame stále častejšie a stále častejšie sledujeme pretekajúci ventil kúrenia v kabíne. Oprava fungovala len na pár hodín a teraz je to znovu také…kvap, kvap, kvap.
Nič moc status, keď potrebujete páliť kilometre.
Niekedy okolo druhej ráno ventil kúrenia úplne pustil a Juniorovi sa pod nohy vyvalil nejaký ten liter vriacej vody z chladiaceho okruhu. Hneď sme to odstavili vedľa cesty a zvažovali opravu.
Fabo beznádejne spal po dobrom výkone a Béreš to priamo za volantom zalomil po chvíli tiež. Junior sa snažil asi 20 minút niečo vymyslieť, ale keď už nebol schopný od únavy ani premýšľať, vzdal to a zaspal tiež.
Budík rovno so svitaním, okolo pol piatej ráno a určite to hneď opravíme.
Tesne pred odpadnutím sa pri nás pristavilo domáce auto, či sme OK a nepotrebujeme pomoc, keď len tak stojíme kúsok od cesty. Pohodoví ľudia, na tomto vidieku.
