Posledný pohľad na najkrajšiu pláž sveta, sytič, predhrev motora pred cestou do náročného kopca, štart. Zadný náhon lady vystrelil do kopca ako šíp, úplne bez váhania. Nad kopcom čakáme na Samka, lebo sa mu nechcelo tak skoro vstávať, tak naštartoval až na x-tý pokus, kde x je číslo rozhodne väčšie ako 1.

Masívne stúpanie na horský chrbet, Samko s novými sviečkami išiel ako píla a mal za dnes bodkovaný trikot. Vasiľ s Volodyom so stratou, Vasiľ aj s patričnou teplotou motora. Našťastie sme si už zvykli .

Cesta dole už nebola taká slasť. Pred nami sa ocitol ultrapomaly-idúci kamión, ani jednotka nestačila, museli sme ísť na brzdách. Obehnúť sa nedalo, zastaviť nebolo kde. Brzdy boli chytené predvčerajším zjazdom, toto ich definitívne dorazilo. Pod kopcom Vasiľ núdzovo stojí, niektoré koleso nás brzdilo, Samkovci asistujú.

Prvý krok opravy: vyhodili sme na tej nedostavanej pumpe smeti, tri vrecia, jedno z nich sme mali už 4. deň .

Krok 2: vyťahujeme majstrovačky, hráme sa na automechanikov. Der Autoelektriker Junior zistil, že hadička na odvzdušňovanie ostala doma. Na odvzdušnenie bez nej sme ale mali málo brzdovej kvapaliny na dolievanie. Ďalšiu mali Volodyovci, lenže sa im nechcelo vracať .

Vymysleli sme systém S1 a s pomocou petflaše sme predný okruh odvzdušnili, aj za cenu zásahu brzdovkou do tváre. Der Automechaniker Fabo inkasoval, našťastie mal okuliare (BOZP dodržujeme), takže sa len rýchlo umyl, nech mu vlasy nezrednú ako Paľovi Bruchalovi.

Zadný okruh K.O., jeden brzdový valček pustil, náš náhradný nepasuje (ale to sme vedeli už doma, len sme nemali súdnosť). Tak sme chybu ignorovali a pokračovali sme v jazde .

Rýchly brífing (brífing bolo veľmi obľúbené slovo), pokračujeme smer Drač (Durres), v prvom väčšom meste nás premávka oddelila, Samko ide popredu, na diaľnici pridáva a mizne v olejovom oblaku, Volodya zle odbočil a netrafil diaľnicu..ale ani o tom nevedeli, že tam nejaká mala byť .

Pre prehľadnosť situácie v tejto chvíli rozdelíme príbeh na tri paralelnovesmírne príbehy, podľa posádok.

Vasiľ

Hrnie si to po diaľnici, asi po polhodine SMS od Volodyu: „porucha, stojime, je to vazne, potrebujeme pomoc.“ V súlade s pravidlom Top Gear sme sa nevrátili, ale aspoň sme zastavili a chvíľu riešili skrz sms-ky. Správy boli dlho zmätené, potom sa ukázalo, že majú niečo so zadnou stabilizačnou tyčou. Onedlho už prišla veselá novina, že našli servis a riešia to.

Presunuli sme sa teda ďalej, hľadali sme nejaký autorizovaný Vasiľ servis. Z prvého no-name servisu nás týpco poslal do iného. Tak sme sa ocitli v autorizovanom servise VW..why not.

Jasnačka, že nevedeli anglicky, ale našli vo svojich radoch spíkera, tlmočil o 106. Problém pochopili, ale s náhradným valčekom to vyzeralo biedne, pretože: „No LADA in Albania“. Aj napriek tomu telefonovali kade tade, zisťovali, či nám ho nezoženú z Tirany. A keď nezohnali, tak nás zavolali dnu, že sa nám na to aspoň pozrú.

Nasledovala scéna ako z pitstopu RedBull. Fabo a Junior, trénovaní jedinci v disciplíne zdvíhanie Vasiľa na zdvihák a zhadzovanie brzdového bubna, urobili na domácich dojem. O minútu už certifikovaný albánsky mechanik prišiel z riešením: „handbrake, problem!“. Okej, odpojíme hendbrejk = odstránime problém.

S malou dušou sme pokračovali, ďalšia zastávka: káva. Už sme museli vyzerať hodne hodne zcestovaní, lebo nejakí chalani od vedľajšieho stola nám dali každému balík Bake rolls . A malý čašník nás skúsil obtiahnuť, chcel za 3 kávy a 3 džúzy 6€, ale v domácej mene to už bolo len 500lek. (bežný kurz 1€= 140 lekvárov).

Zmenili sme cieľ cesty na kemp pri meste Kavaje (sprcha!!) a brúzdali sme netom, čo s našimi brzdami. Prvé veľké dík ľudom z forum.ladaklub.cz .

Pred príchodom do kempu ešte nepríjemnosť v dedine, zastavil nás chalanisko 10-ročný, s kameňom v ruke chcel vyjednať nejaký bakšiš. Junior ho podlým klamstvom donútil pustiť kameň a pridal do koní, ale tento šikovný chalanisko sa zavesil na patentovaný strešný nosič a sťaby opičiak počas toho ešte dokázal aj otvoriť dvere a skúsil si prisadnúť. Ak by dokázal ešte aj ošúpať a zjesť banán, tak by sme mu niečo dali…takto dostal prd.

Volodya

Trajdačka po meste, GPS hlási poď rovno, všade okolo dopravný mordor…tak tá ceduľa s diaľnicou aj zanikla . No, dosť zlá cesta, na to, že tu má začať diaľnica. Toto je skôr taký vnútrozemný chajvej.

S autom niečo nie je v cajku, vozí ho hore dolu po ceste a krúti zadkom ako Beyoncé uprostred vypredaného koncertu. Ale tie výrazy čo tam padali po pohľade na podivne nedržiacu stabilizačnú tyč (codename: stabilizatore), to by teda v kostole neprešlo!

Šťastie stojí pri Voloďovi, kúsok je servis. Pánko nevie ani ceknúť, ale má jamu. Ale vzhľadom na počet zváračiek nula, môže vyvárať tak maximálne bravčové na divoko. Bol to však skúsený borec, zadrôtoval to ako sa dalo…ale to, že ich chcel poslať na diaľnicu s tým, to už nebolo skúsené.

Voloďovci mali dosť rozumu, rovno zamierili do ďalšieho servisu. Chlapík nemá jamu, ani bravčové nadivoko, ale má zváračku. Ale má aj siestu, a to v albánsku znamená, že príde, keď bude mať chuť.

O hodinu už šteľuje elektródy a privára stabilizatore na svoje miesto tromi (slovom: 3!!!) klincami. To sa mu nejako nezdalo a keď sa dopočul, že to auto musí prejsť ešte asi tak 1800km, tak pridal kus pásoviny. Neskôr sa ukázalo, že asi dobre nerozumel a 1800 pochopil ako 400, lebo skoro toľko to vydržalo.

Cesta do kempu celkom strastiplná, pohoda v aute vyzerá inak, ale nadnes to dobre dopadlo.

 

 

Samko

Samkov príbeh je natoľko bez dramatických udalostí, že sme sa rozhodli uverejniť ho v skrátenej verzií:

Samkovci išli do Draču, dostali SMS aby sa vrátili do kempu a cestou kúpili jedlo. Tak kúpili jedlo (bravúrny nákup – hlavne lacno) a vrátili sa do kempu. V Drači bola hustá premávka.

V Drači videli Samkovci prvú naozaj vernú kópiu rakety V1. Viac fotiek podobných rakiet prinesieme v ďalšej časti z Mostaru!!

Kemping Pa Emer, či ako sa to presne volalo, viedol multilingvistický postarší borec, s tromi doktorátmi z obchodnej matematiky a jedným poslušným postarším vlčákom.

Vedúci išiel simultánne 5 jazykov, ale my sme nerozumeli ani jednému…čo už. Ale ozajstný mal ten skill z matiky. Príklad: 2 ľudia, 1 auto a 1 stan = 16€. No ale, nás bolo 10 ľudí, 3 autá a 0 stanov. „Biig problem, elektricity, shower..biig problem“, potom veľa kreslil, trojuholníky, odmocniny a takéto veci a skončilo to na rovnici: 5×5=50. Ale to sa mu nezdalo, tak 50 škrtol a prepísal na 40 . No ani ajnštajn by nepochopil o čo v tom výpočte šlo..ale my sme pochopili, že nás to bude stáť 4€ na osobu, a to sa oplatí .

A tutaj aby ste videli naživo, ako vznikal podklad pre tento temný cestopis.

Druhá najdôležitejšia udalosť dňa- sprcha. Ak to niekto počítal, tak naposledy sme sa sprchovali v skopje, tj. 2. deň večer. Dnes je deň číslo 7 (F), viete si predstaviť ako hustla atmosféra v autách . Teda, Samkovci podvádzali, sprchovali sa u sfetovaného Macedónca.

Zvarili sme klasickú večeru, ale keďže sme popri varení oslavovali pojazdnosť mašín, bola lepšia ako obvykle. Použili sme aj morské plody, ale ich chuť sa stratila pri lanšmíte a nejakej inej šmakonzerve. Ale lepšia ako obvykle bola najmä preto, lebo sme mali veľmi veľa albánskeho brandy