Ak si spomínate, spíme v luxusnom hoteli (majú elektrinu)! Ráno opäť na pár minút zapínajú generátor, aby nám uvarili praženicu. Teplé jedlo na tanieri, jeme príborom, používame servítky a tak. Ale aj keby tam mali čínsky porcelán, kryštáľové lustre a naškrobené obrusy, na luxusné servírovanie by sme sa hrať nemohli. Totiž, napriek sprche sme smrdeli ako tchor….došli nám čisté veci :D.

No to ale nebol vôbec problém, horšie bolo, že naša baterka už úplne umrela. Vasiľ neštartoval a nedal sa ani roztlačiť (a tlačilo 6 statných černochov takže verte, že sme to skúšali dostatočne). Skrátka potrebujeme novú baterku. Áut tu moc nie je, maximálne občas nejaká motorka. Berieme jeden mototaxi a po chvíli už vedľa nás parkuje štastný majiteľ VW Golf cabrio. Chce nám predať svoju baterku, ale tá sa ani nezmestí do auta, takže poprosí nejakého kamoša, ktorý má kamoša. Po hodinke máme batériu sa super cenu! Keď chcete v Afrike niečo kúpiť nemusíte to hľadať…predajca si vás nájde ;).

Pred hotelom ešte Béreš vysvetľoval týpkom, ako sa používa mapa. Tak aspoň takouto trochou sme prispeli k vzdelanosti Afriky. Keď tam nabudúce budú turisti, môžu im ukázať na mape, kam majú ísť. 

Vydávame sa na cestu, po 20 kilometroch mizne asfalt a po nejakom čase nás v protismere míňa policajt na motorke. O minútu už je za nami, odstavuje nás na kraj bahna (cesta už nebola) a kontroluje. Berie pas, doklady od auta. Hovorí zásadne po francúzsky a tvári sa, že nevie po anglicky. Ale najhoršie je, že je absolútne na mol. Po 15 minútach vyjednávania si dáva pas a vodičák do náprsného vačku, sadá na motorku a odchádza. Vidieť na mol ožratého policajta, ako na motorke uteká s vašimi dokladmi….na nezaplatenie.

Otáčame a prenasledujeme ho čo Vasiľ dá. Cesta je fakt hrozná a on nejde práve pomaly, ale tak načo by mu bol pas…je jasné, že chce peniaze. Po 10 kilometroch ho nachádzame uprostred dediny, vystupujem z auta a vyjednávame. Bol zjavne na koni, vedel, že bez pasu som v prdeli. Vysmieval sa mi a vyslovene si to užíval. Bola to proste obyčajná ľudská kurva, človek bez rozumu a bez ostychu. Po hodine to skončilo na 15€ a jednom pokazenom dni už po ránu.

Cestou do mesta Gueckedou stretávame policajné kontroly v rôznej fáze opitosti, ale až do večera odolávame a nedávame ani jeden úplatok. A keď už sme do toho mesta dorazili, hľadáme nejaký hotel na prespatie. Pred mestom totiž moc miest na zakempovanie nebolo a blížila sa tma. Voľba spať v hoteli bolo jedno z najlepších rozhodnutí v živote.

Nachádzame nedostavaný Motel. Partia namakaných robošov akurát maľuje a dorábaju niečo na dvore. Ale keď zbadajú belocha, razom zabúdajú, že to ešte nemajú hotové, Je to ohromná sláva, budeme ich nultí hostia! Idú sa potrhať od šťastia. S majiteľom zjednávame cenu (2 doláre / osoba) a do našej budúcej izby nabieha 10 fakt svalnatých čiernych robotníkov a odohráva sa divadlo ako zo sci-fi filmu.

Za prítomnosti 1,7 metra vysokého útleho belocha vykonali v priebehu 10 minút v tej našej izbe nasledovné zmeny: zobudili a vysťahovali spiaceho robotníka, vyzliekli a nanovo obliekli matrac, perinu i vankúš, zatĺkli do stropu držiak na moskytiéru a zavesili ju, zatĺkli klincami garnižu a zavesili záclonu, zatĺktli nad dvere garnižu a dali tam plachtu, nalakovali zárubňu (bez srandy), doniesli 4 kýble s vodou na splachovanie, vylopatovali z dvora 2 kubíky hliny, aby sme tam mohli zaparkovať, naštartovali elektrický generátor, zapojili a zapli televízor a pustili tam futbal, doniesli nám chladené pivo. Tak ak ste niekedy videli lepšiu šou za 2 doláre, ozvite sa ;).
Takto vyzerá luxusná izba.

A takto luxusné parkovisko, čerstvo odhádzané.