V noci nám skoro odmŕzajú končatiny, najmä končatiny spodné. Totiž, naše expedičné spacáky, ktoré sme dostali do daru od Bronco namiesto hotela, majú ideálnu teplotu aspoň 15 stupňov nad nulou. Sú teda ideálne do púšte, to je fakt, ale tutaj v noci v Európe nám riadne preverilo charakter.
Béreš má spacák vlastný, ten červený na fotografii. Kúpil ho v Macedónskej Sofii, pretože na našom prvom tripe po Balkáne jeho spacák v Srbsku ukradli…spolu s ďalšími vecami, čo boli vtedy v aute. (všímate, že na tie krádeže sme experti?)
Poobede prechádzame Pyraňajkami, veruže super kopce to sú. Vasiľa sme na chvíľu prekrstili na závodné vozidlo, aby sme si to hore tým kopcom mohli dávať v štýle Fitipaldi! Na Pyraňajskej priehrade boli naznačené tanečné kroky pre obra. Ale nemali sme obra, tak sme nemohli tancovať.
Inak boli Pyraňaje mimoriadne fotogenické, dokonca aj naše fotky vyzerajú celkom poživateľne.
No a furt sme len točili kilometre, na zadnej sedačke prebiehal pokus o znovuoživenie mŕtveho objektívu, ale moc úspechu sa nestalo. Namiesto toho sme o 106 googlili nejaký náhradný k zakúpeniu…lenže tie objektívy kanónové stoja toľko, čo jeden Vasiľ :/.
Uprostred nádhernej prírody v kopcoch sme to nakoniec zakempili, Skúsiili nás prísť vyhodiť dokonca aj Španielski policajti (lebo sme už boli v Španielsko, to dá rozum), pretože sme si zjavne zakempili v Národnom Parku. Ukecali sme ich, že na Slovensku môžu Španieli kempovať kde chcú, takže by mohli aj nám dovoliť spať kde chceme v Španielsku. Zabralo.
Aha, a tým, že sme v tom národnom parku mali založený oheň, sme si tiež nepomohli 😀. Našťastie sme policajtom vysvetlili, že bez kávy by sme zaspať nemohli. Vtedy definitívne pochopili, že radšej s nami nemajú nič riešiť…
