Z Prahy štartujeme v Sobotu asi o 3 ráno, pred dverami do domu nás ešte balí suseda, ktorá je už tretí týždeň bez frajera. Mala smolu, my máme náhodne známosti zakázané…ale aspoň jej Béreš podaroval šalátovú uhorku. Aby si mohla spraviť šalát samozrejme, lebo na smútok je najlepšie niečo zjesť.
Každopádne, nesvietiacie ľavé predné svetlo opravujeme kopancom a hneď je jasné, že aj tento Vasiľ bude fungovať ako hodinky.

Zbesilo naháňame kilometre, žiadne povinné prestávky sa nekonajú, keby sme mali tachograf, prvá policajná kontrola by nás zavrela za takú nonstop jazdu :). Za volantom sa striedame každé dve hodiny, alebo tesne pred zaspatím aktuálneho vodiča.

Pred Parížom nám od tej neskutočnej rýchlosti pustila brzdová hadica na pravom kolese a Vasiľ prestal nadobro brzdiť. Áno, ani predtým nebrzdil nijako zázračne, ale keď to nebrzdí vôbec, je to trochu napínavejšie. Našťastie sa len uvoľnil spoj, takže stačilo dotiahnuť – no nie je to auto dokonalé?

Na fotografii pracovníci Okresného opravárenského podniku Paríž pri demontáži pravého predného kolesa. Všimnite si, že Béreš má takú silu, že ľavačkou si musí držať koleso, aby ho tým točivým momentom neprekrútil ešte na zemi!! Od prvého dňa bolo jasné, že sme našli platného člena. Fabo bledne závisťou (preto som to fotil od chrbta, bol veľmi bledý).

Podvečer dorážame do Paríža a dávame kávu a veľmi prínosný pokec s Martinou a jej manželom. Ešte raz ďakujeme za neoceniteľné rady a dobrú motiváciu do cesty! Najviac za tú dobrú radu, že sa všade máme hrať na študentov, čo píšu diplomku o Afrike…s tým ešte budeme mať kopu dobrých príhod ;).
V Paríži dávame fotku pod najvyššou vežou, ktorú sme v centre našli. Veža bola natoľko fotogenická, že sa nám z nej pokazil objektív vo foťáku. Povedal si: „Vidieť ajfelovu vežu a zomrieť“. A ako si povedal, tak aj spravil.Počet náhradných objektívov = nula. Počet kvalitných foťákov = iba tento jeden.

Takže kvalita fotografii sa razom zmenila, toto nasledovné vyzerá ako z Nokie 3310. Ale Paríž je fakt pekné mesto, choďte sa tam niekedy pozrieť, aj my sa ešte pôjdeme. Akurát asi v nejakej inej zostave, lebo traja chalani v meste lásky, to by bol teda veľmi silný príbeh 😀 Tak sme sa radšej šli vyspať do poľa za Parížom