Ráno sa venujeme poctivej oprave auta, lebo motor má podivný zvuk a moc to neťahá. Chcelo by to vymeniť olej! Lenže včera sme sa kilometrovo moc nepochlapili a dnes musíme dobiehať, takže na nejaké vypúšťanie oleja a čakanie nie je čas. No dobre, moc sa nám ani nechcelo :D. Meníme preto len olejový filter. Ak sa v tom niekto vyznáte, nechajte nám odkaz, či je takýto počin vôbec na niečo dobrý.

Smerujeme na Senegalsko – Guinejské hranice, cez malé mestečká a nemestečká, pomedzi domácich, dobytok a tak. Cesta bola  super a keď sme po troch hodinách mali v nohách 200 km, zišli sme cesty asi 100 metrov medzi stromy a varili sme si kávu. Najprv nás vyčmuchali dve malé černošatá na koňoch. Aj sme sa divili, keď z ničoho nič popohnali kone do cvalu a ušli. No vedeli prečo spoza nás sa blížila šikovná piesková búrka. Nenechali sme sa rušiť, kým tú kávu v pokoji nevypijeme, nikam nejdeme!!

Za neznámou dedinou sa konal takzvaný skokový koniec asfaltu a Vasiľ sa vrhol do červeného terénu ako drak! Povrch bol skoro ideálny, v diaľke sme na ceste videli opice a podobné zvery no kým sme tam prišli, Vasiľov hrmot ich dokonale odplašil.

Fabo na svojej končatine objavil štípanec od nejakého neznámeho hmyzu, v ktorom sa kĺbila krv s hnisom. Zastavili sme uprostred toho ničoho, že vyberieme z kufra nejakú dezinfekciu, ale vpredu pod kapotou niečo podivne zlovestne syčalo! Rýchla kontrola, uuff, chladič to nie je. Pre zmenu nám vytiekla baterka :D. Nepodliehame panike ale je jasné, že s takouto baterkou nemôžeme moc dlho pokračovať v jazde. Ostať uprostred ničoho bez možnosti naštartovať auto, to je skrátka blbá vyhliadka. Asi vám nemusím ani písať, že sme s ňou išli ešte skoro týždeň, cez tú najhoršiu Guinejskú džungľu.

No a na večer sme prišli do takej dediny, o ktorej sme čakali, že to je posledná dedina pred hranicou. Lenže keď sa pred nami uprostred tej dediny zjavilo lano napnuté cez cestu (to je Africký ekvivalent závory), naše plány to trochu rozhádzalo. My sme skrátka omylom prišli na hranice.

Senegalskí colníci boli super, nič moc neriešili a dokonca nám dali pečiatku do toho pasu, do ktorého sme ich o to požiadali. Ale trochu sa nám čudovali, dokonca sa aj viackrát pýtali, či vieme kam ideme :D. Odpoveď: „Guinea!“  ich uspokojila, máme dostatočné geografické znalosti a môžeme pokračovať v jazde :).

Medzi výstupnou hranicou zo Senegalu a vstupnou do Guinei sa nám ale odpálila ďalšia sviečka. Asi si vravíte, že prečo medzi hranicami sviečku meníme…nuž preto, lebo tie búdky boli od seba 33 kilometrov :D. 33 kilometrov územia nikoho. Samozrejme sme Guinejskú stranu už nestihli a opäť sme si raz mohli pospať na ceste pred hraničnou závorou, uprostred kamionistov a vekslákov :).