V Mostare sme sa síce výborne aklimatizovali, pretože sme spali v klimatizovanej (!) izbe, ale pohodlie Lady človeku začne rýchlo chýbať. A dnes sme si ho veru išli užiť, na 300 km trase.

Vymotať sa z mesta nám chvíľu trvalo, lebo GPS (Miguel) nás posielal ako vždy do hroble či do steny. No hneď za mestom začali skvelé cestičky, po kopcoch a tak, serpentínky jedna radosť. No..radosť. Vo Volodyovi chalani prežívali s čerstvo privarenou nápravou kopu pocitov, ale radosti moc nie

Vasiľ pre zmenu začal radikálne odmietať kopce, šípili sme, že niečo v motorovom priestore nebude v ideálnom stave. Samko šlapal sko drak!

Na hraniciach sa začala ozajstná švandoška. Junior, ako kerovník prvého auta, nebol dostatočne poučený o záludnosti nášho dnešného cieľa cesty. Povedal colníčke že ideme na Pag, konkrétne na Zrče. Až neskoro sa dozvedel, že sa jedná o obľúbenú oblasť priemerného pikera, štofera, toluénistu a heráka.

Takže sme sa vybaľovali, a vďaka nálepkám hneď všetky tri autá. Začalo to kuframi, potom posádkový priestor a tak. Všehovšudy sa udiali tri pamätná udalosti:

1.           Po optickej obhliadke (pohľade na) Dušana, sa ho colníčka opýtala, prečo sa trasie ako po 3-týždňovom krekovom mejdane. „No-sleep“

2.           Dodatočne nám Kamila prezradila, že v ruksaku mala v obale od kindervajca tabletky na vlasové zdravie. No ale vyzerali ako krásne kapsulky na zábavu. Dosť sme mali smolu, lebo ak by to ujo colník objavil, tak by sme aspoň zistili, ako vyzerá Bochniansky protidrogový vlčák, prípadne iné plemeno.

3.           Colníčka sa šla kutrať do Volodyu a po minúte prehlásila kolegovi: Jooj, to ja nemôžem prehľadávať, tam je všetko prľavo (špinavé – preklad redakcie), katastrooooofa. ..a mala pravdu

Ešte nám chceli zobrať LJ-ovu sekeru, čo chodí už štvrtý rok (jedna z mála vecí). Keď sme na neho bezúplatkovo apelovali že „kemping only pls“, tak nám to vrátil s veľkorysým výrazom.

Samko sa oddelil a šiel do Splitu, poprosíme keď tak dodatočný koment s obsahom Splitu, či je to tam splitnuté.

Z výberu redakčnej rady: neznámy splitniansky (spliťácky, spliterský) andgraundový reper.

Áno, asi to už mnohí pochopili, že čo sa pamiatok týka, sme análfabeti ako hrom. Svetlou výnimkou je Sulo, ale on chce vždy vidieť všetko dôležité, tak nestíhame .

Tento holub nie je z nosa, ale je to holub v Splite.

Konečne sme vyriešili problém s nefunkčným klaksóňom. V chorvátsku sme už mohli jedna radosť signalizovať všetky dôležité úkony. Akurát, že tam to už nikoho nezaujímalo, ba priam naopak.

Cestou na Pag sme videli aj toto. Moc iných vecí ani nie, lebo dnes to bolo celé po diaľnici. Akurát sme videli kopu turistov a naša cesta stratila významnú časť atmosféry. Tu už sme boli za chudákov, čo šli do kroácie na vakáciu na Lade. Slováci sa k nám nepriznávali, jedine domáci si nás fotili a pýtali sa, odkiaľ ideme. Slovenský patriotizmus siaha asi len niekde po štátnu granicu

Na Pagu sme sa usídlili v predraženom kempe a hneď sme sa vrhli na zisťovanie Vasiľovho prehrievania.

Technické okienko: do nasávania vzduchu nám vyvieral olej cez vetranie olejovej vane. Celý filter od oleja, náhradný sme nemali. Až teraz sme zistili problém s našim prepínaním zimného a letného režimu motora. Prepnutie na letný nestačilo, pretože klapka prepínania nedoliehala a vzduch šiel aj tak cez predhrev. Vyriešené silou

Večer sme sa trochu dali dokopy a šli na vychýrenú diskotriesku na Zrče. Denníkopisec je antidiskofil, a tak ho to moc nebralo a nemá moc zážitkov.

Akurát, že sme boli typicky na slováka. Všetci nemci atď. chodili na Zrče busmi a taxíkmi, ale my všetci rozhodne pešo 😀  Časť po ceste a čast na extrém – cez les

Pravý disgotégový záber, nebude to však nič čo by sa hodilo napríklad do kláštora alebo tak, to by vás mohli vyhostiť a za trest udeliť týždeň bez nedeľnej eucharistie.