Zorganizovať takú cestu z Horného Vadičova až do Laosu nie je vyslovene med lízať. Pre oboznámenie publika s priebehom takýchto príprav dávame prvé súhrny, že na čom asi tak teraz približne pracujeme. Výprava sa riadi klasickými 5 P: posádka, povoz, peniaze, papierovačky, párky.

Posádka

Dať dohromady partiu 7 človekoľudí, ochotných absolvovať 20 000 kilometrov v priebehu 2 mesiacoch na 2 Ladách? No človek si povie, že to je hračka, veď na takú cestu chce ísť každý! Záujemci sa musia hrnúť ako dôchodcovia na pondelkové akcie v Lidli! No lenže povedať, že ja by som šiel…a nakoniec fakt ísť, to je dosť rozdiel. Konkrétne je to rozdiel pár tisíc eur, dva mesiace preč z bežného života a nejaká solídna porcia nervov na ceste. Vyhlásili sme teda verejný konkurz na členov výpravy…a nakoniec sme aj tak všetkých poznali osobne :D.

Začalo to Bobrom, našim kamošom toť z Kysúc. Bobor s nami bol na našich úplne prvých výpravách na Ukrajinu a sám na motorke prevandroval Balkán, čiže mal fakt dobré predpoklady. A niekedy v zime dospel k rozhodnutiu, že takáto cesta by mohla byť celkom slušná životná skúsenosť a dva mesiace vo Vasiľovi sú lepšie, ako dva mesiace v práci. Výpoveď #1.

Tomáš sa preslávil megaúspešným projektom Tomas World Expedition a po ročnej ceste okolo sveta sa pokúsil zaradiť do bežného života. Párkrát sme sa stretli v Prahe, kde jednoznačne prehlásil, že cesta na Lade nie je nič pre neho, lebo s batohom na chrbte je to lepšie. Ale chrobák bol v hlave umiestnený, ako myšlienka od Leonarda DiCapria v Inception! Tomáš sa vysral na bežný život a ide do toho na celé dva mesiace. Výpoveď  #2.

Fuli, alebo aj Mišo, alebo aj kameraman. K nemu sme sa fakt dostali na ten inzerát, že hľadáme kameramana. Ale pôvodne sa prihlásil kameraman Martin, s ktorým bolo jednanie dosť ďaleko. Nakoniec to nevyšlo, ale Martinov kamoš Roman má kamoša Fuliho. A Fuli je teraz už aj náš kamoš…aj keď to možno ešte bude ľutovať. Tu je to bez výpovede…Fuli je bezprízorný živnostník s kamerou, je pánom svojho času!

Braňo sa prihlásil na inzerát na pasažiera a ako jediný fakt dotiahol ten inzerát až do konca. V podstate sme mu len povedali odkiaľ kam môže s nami ísť a že po mesiaci ho kopneme do zadku a odletí domov. Tým boli splnené formálne podmienky a Braňo do toho ide na štyri týždne. Haluz je, že je Fabov sused z vedľajšieho vchodu….Kysuce sú plné cestovateľov :D.

Béreša už všetci poznajú, bol s nami kadekde. Je to reprezentant Horného Vadičova v cestovaní na žiguli a vo voľnom čase pestuje dobytok alebo poľuje na zver. Béreš je zver sám o sebe a je v pláne na posledné tri týždne cesty. Bez výpovede…čo sa dá robiť.

Aha, k tým výpovediam. Fabo – výpoveď #3. Ja, akože Junior – výpoveď #4. Život je o prioritách ;).

Tým by sme mali v hromádke celú posádku a môžeme sa po hlave vrhnúť na autá.

Povoz

Dať dohromady dve pojazdné žigule je o dosť jednoduchšie, ako zohnať posádku. Žiguľa sa nesťažuje, že bude dva mesiace na cestách. Nevadí jej, že sa dva týždne neosprchuje a že ju po príjazde do cieľa asi spálime, alebo predáme nejakému Laosanovi, alebo len tak necháme na krajnici. Žiguľa je ako pes…akurát, že je úplne iná.

Vasiľ 4 bol celkom jednoduchý, kúpili sme ho v Prievidzi od starého pána. Taký ten klasický sen kupca – auto po prvom majiteľovi, v zime skoro vôbec nejazdilo, čiže žiadna hrdza. Ujo bol nefajčiar, garážoval to a do kufra nám prihodil dostatok náhradných dielov na pol cesty. Asi ho to celkom zobralo, keď v telefóne počul: „Podržte nám ho, určite ho berieme. My na tom aute musíme ísť do Thajska alebo do Laosu.“

Napriek super stavu sme auto prehnali komplet servisom. Vymenili sme motor za 1.7, nabušený brutálnym výkonom(o pár koní viac ako normálna 1.3 ). Nasledoval komplet podvozok, pretože vieme, že 20 000 kilometrov v ťažkých podmienkach je tak akurát životnosť jedného LADA podvozku. No a v najbližších dňoch nás čakajú úpravy interiéru, akože niekde treba pridať nejaký kábel, niekde odobrať, niekde niečo primontovať a tak. Na cestu to bude cukríkové. Teda, aspoň prvý deň.

Vasiľ 5 bol iný príbeh. Časť môžeme publikovať až po návrate :D. Ale napovieme, že Vasiľ 5 je vozidlo zložené z viacerých vozidiel, pretože sme museli dosť kanibalizovať. Niečo sme použili z Vasiľa 3 (ten, ktorý bol v Mongolsku) a niečo z Nikolaja (naše bývalé rallye vozidlo) a zvyšok bol z regulérneho Vasiľa 5, zakúpeného v Senici.

Opäť nasledovala výmena motora a podvozku a následne sa dolaďoval interiér a vychytávky. Vyrezať do strechy dieru pre kameramana, namontovať na prednú kapotu vodovodný kohútik (áno, bude funkčný! 😀 ) a ešte musíme doladiť také detaily, ako je absencia bezpečnostných pásov a podobne…ale to sú maličkosti. Vasiľ 5 bude ako od Matella.

Peniaze
Ježiš Mária, peniaze sú hrozná téma. Peňazí nieto veľa a aj to málo čo máme, sme už dávno minuli :D. Rozpočet na celú výpravu odhadujeme pri skromných podmienkach na 20 až 30 tisíc eur. Ono si poviete, že sú to brutálne prachy (sú!!!), ale zase pre 6 ľudí na 2 mesiace, to vychádza tak na 2500 eur mesačne. To je taká lepšia dovolenka na Kube, alebo v nejakom hroznom trezorte. Len s tým heslom „Cestovanie na žobráka“ nám to nejako nejde dohromady.

Financujeme si to prevažne sami, lebo cez rok zarábame a na výpravách míňame. A samozrejme nám pomáhajú stovky (teraz sú to fakt už stovky) dobrých ľudí a podporovateľov. Jednak naši kamoši, ktorí nám prispeli finančne alebo materiálne a takisto super ľudia, ktorí nám prihodili keš na kampaň na štartovači. Ešte to furt beží, do cieľa kampane ostáva nejakých 1500 eur a my pevne veríme, že sa to vyzbiera a peniaze nebudeme musieť vrátiť :).

Papierovačky

No, tak ak peniaze sú hrozná téma, papierovačky sú, ako počúvať dvojhodinový prejav predsedu parlamentu. Proste je to úplne na nevydržanie.

Predošlé výpravy nám najväčšiu bolesť pri srdci robilo vybavovanie víz, ale na 10 vízových krajín pre 6 ľudí sme si tento rok absolútne neverili, takže sme poprosili o pomoc odborníkov. Takže víza nám teraz vybavuje agentúra eVíza.sk a sú to fakt frajeri. Na začiatku sme im dali pasy a náš itinerár a teraz len počúvame, čo už všetko v pasoch máme a čo kedy ešte pribudne. Sila, aspoň niekto sa vie s tou byrokratickou šelmou pobiť…my sme pred ňou vždy radšej utekali.

Na nás ostalo si vybaviť vstupy do Číny, Barmy a Thajska pre naše tátoše. Zdanlivo jednoduchá úloha, proste začneš gúgliť, nájdeš si agentúry, ktoré toto sprostredkujú, požiadaš o cenové ponuky a davaj sem, hotovo. Lenže žiadny človek nevie spraviť inému človeku tak zložitý život, ako človek človeku.

Inak, len pre vysvetlenie..do týchto krajín sa inak ako so sprievodcom vojsť autom nedá. Na hraniciach by nás proste nepustili. Aby ste si nemysleli, že chceme mať dobrovoľne sprievodcu.

Čína bola relatívne jednoduchá. Cenových ponúk bolo mnoho, trochu sme to prifarbili, že máme off-roadové mašiny s dobrou jazdou terénom a teda ich sprievodca nepotrebuje vlastný džíp, ale môže ísť s nami autom. Už teraz sa tešíme na jeho pohľad na dve miniatúrne Lady :D. Cena za 4 dní v Číne a cca 600 kilometrov = 3000 dolárov (bez ubytovania, bez víz).

Barma sa trochu komplikovala, pretože cenová ponuka od najlacnejšej agentúry bola síce super, ale táto agentúra odpovedala na maily raz za mesiac. S pribúdajúcim počtom šedín sme radšej siahli po druhej najlacnejšej ponuke, kde náš týpek odpisuje do pár hodín. V Barme nás bude sprievodca radšej doprevádzať na vlastnej motorke. Cena za 7 dní Barmou a asi 2000 kilometrov = 3700 dolárov (bez ubytovania, bez víz..len tak s chlebíkom).

Thajsko je nočná mora z Elm Street krížená s Erikou Judíniovou. Tá teta je totálne mimo. Poslala zoznam dokumentov, my sme tie dokundamenty dodali. Potom chcela každý ten jeden dokument poslať ešte raz, pretože toto je moc tmavá fotka, toto nie je po anglicky (bolo!!) a toto je nesprávny doklad (to je pravda, bol). Toto celé trvalo asi 5 týždňov kým z nej konečne vyšlo, že sa ide spýtať na ten úrad, či toto všetko stačí, alebo ešte bude treba ďalšie dokumenty. Keď od nej pristane mail v schránke, musím najprv odložiť všetky ostré predmety bokom, aby som si nepodrezal pri čítaní tepnu na krku.

Párky

Párky nepotrebujeme, ale chcel som mať 5P, pretože 4P znie tak teplo. Tak si teda vezmeme so sebou aspoň jeden párok. A predsalen , ideme na cestu šiesti chalani…celkom solídna párková párty, čo si budeme nahovárať 😀

Nabudúce sa bližšie pozrieme, ako pripraviť expedičné vozidlo, aké príslušenstvo je dobré vziať si so sebou, kde sa dajú najlepšie schovať fľaše vodky, ako plánujeme ukecať našu podomácky vyrobenú dieru v streche a najmä, prečo má Fabo toľko rokov.