Nuž kamoši, je čas predostrieť náš podivný plán.
Celé to začalo prozaicky, keď si jeden člen výpravy na záchode čítal cestopis…asi Hanzelka a Zikmund, alebo niečo od Petra Horkého..to sa do análov nedostalo. Ale v knihe sa písalo o veľkom cestovateľovi. František Alexander Elstner, český cestovateľ minulého storočia a zmienka o jeho ceste z Alžírska do Guinejského zálivu a späť. Výnimočná nebola kvôli tomu, že odkiaľ kam…ale kvôli tomu, že na aute Aero Minor, ktoré šlapalo maximálne 90 km/h, prekonal cez 13 tisíc kilometrov za 22 dní. V roku 1947!
Súbežne s čítaním kníh na záchode sme sa dohadovali, kam tento rok pôjdeme. Keďže to nie je úplne jednoduché, dostať každý rok mesiac dovolenky, uvažovali sme nad niečím kratším. A tu sa tie dve cesty stretli:
„Ty, čo keby sme skúsili to cestovanie na čas? Za koľko myslíš, že by sme prišli do takého…Mongolska!?“
„Akože do Ulanbataru? To je 8000 kilometrov…to by nám stačili dva týždne dovolenky…“
„A čo chceš robiť ten druhý týždeň?“
Takže tak, kamoši. V lete ideme na rýchlostnú cestu do Ulanbataru. Štart zo Slovenska, najrýchlejšou cestou tam a potom letecky domov. V podstate uvidíme asi nula pamiatok, stretneme asi tak 50 miestnych obyvateľov (prevažne pumpárov a colníkov) a väčšina fotiek bude zvnútra auta. Pretože nás na tej ceste niekam najviac baví tá cesta ;). A zároveň…keď je problém vybaviť viac dovolenky z práce, nie je to žiadny dôvod zostávať doma. Stačí trochu prispôsobiť plán cesty.
Ono, možno si niekto povie, že: „fúha, tak to je teda riadna bieda. Budú týždeň v kuse v aute, ani nič neuvidia a neprespia u domácich nikde, nebudú piť kozie mlieko z vemena.“ No, ale to by sme mohli ísť aj na nedeľnú vychádzku do vedľajšej dediny. My praktizujeme punkové cesty najvyšinutejšieho kalibra! Takže namiesto fotky kaštieľa z 18. storočia uvidíte zábery najviac vyjazdených pilotov starej žigule, alebo ukrajinských kamionistov, čo akurát stáčajú tachograf alebo pančujú naftu, alebo vymieňajú nejaký obnosený nemecký pornočasopis za cigarety. Hneď za tým pôjdu fotky nášho auta v maximálnej rýchlosti (v Rusku by to mohlo byť aj 95km/h!), doplnené recenziami na obsah psieho mäsa v ruských šašlíkoch. Alebo zistíte, kde sa dá v Rusku dobre vyspať pri ceste pod slamou, alebo pod autom, alebo len tak pod ničím. A samozrejme dodáme podrobný prehľad miest, kde sa nám pokazilo auto a nejaký Serijožko nám ho zváral na dvore pri sliepkach výmenou za to, že mu pomôžeme dopiť fľašu lacnej vodky.
Je to síce asi také klišé, ako keď Karel Gott vyhrá Zlatého Slávika…ale nás fakt na tom cestovaní baví najviac tá samotná cesta.
Okrem iného sa pokúsime zariadiť online sledovanie našej polohy. Tak si budete môcť ráno v robote pozrieť, či nám to už niekde uprostred stepi vybuchlo, alebo či to fakt stihneme do Ulanbátaru v rekordnom čase. Sa môžete staviť, ako keď Willy Fog letel v balóne a všetkým hovoril, že to stihne a potom to aj stihol. Akurát, že o nás asi Verne knihu nenapíše :D.
S tým balónovým letom máme jednu paralelu. Lebo ešte presne nevieme, ako sa domov vrátime a ako to vyriešiť s autom a tak. Preto prichádzame s dosť neobvyklou ponukou.
Hľadáme cestovateľov, ktorý by chceli ísť na našom Vasiľovi (už to bude Vasiľ 3) z Mongolska späť na Slovensko. Auto vám pristavíme v Ulanbatare, my nasadneme na lietadlo a vy môžete ísť zažiť vlastné dobrodružstvo na Červenom diablovi. Zároveň nás tým odbremeníte od administratívnych blbostí. Odporúčame aspoň minimálnu schopnosť opraviť auto (aspoň vymeniť koleso)…zvyšok vám v Mongolsku alebo Rusku spravia na počkanie. Aha a ešte termín. Bude to niekedy v júli, druhá polovica.
Tak a na záver: Stále hľadáme červenú Ladu 2105, s papiermi (teda s vlastným TP). Bolo by fajn, keby bola pojazdná a samozrejme čo najlacnejšia. Tak pozrite u deda v stodole, či sa nenájde 😉
