Behať, či nebehať ? Bohužiaľ nebehať :/

Pred odchodom som mal silnú bežeckú formu. To znamená, že som konečne začal behať a desina pod 40 nebol problém. Premotivovaný, neuvedomujúc si nástrahy cestovania na žiguli do Ázie, som si dal záväzok, že každý deň zabehnem desinu. Len tak pre radosť, každý deň v inom podnebnom pásme, na inom povrchu. Gud ajdya ? …Akoby Marián povedal…Ani nie 🙂

 

Deň prvý: Beh na hranici ….štátnej

Ale pekne po poriadku. Prvé dni neboli náročné, času bolo relatívne dosť, autá sa nekazili a tak som mohol v pokoji behať. Využíval som každú voľnú príležitosť. Prvý deň som behal napríklad na hraničnom prechode do Ukrajiny.

Tempo: 4,54 min/km
Povrch:´Asfalt, krajnica cesty , cyklochodník
Teplota: 18 st.
Nadmorská výška: 150 mnm

Pocity: po bezsennej noci a prápravach som bol dosť unavený, ale motivácia bola veľká . Rada na hraniciach tiež a tak nebolo nič lepšie na robote:)

 

Deň druhý: Sám v ruskej pustatine… Hruška v cieli

Po prvom dni strávenom v aute nasledoval podobný, mali sme na pláne len tranzit a vedel som, že odbehnúť desinu po polnoci bude peklo. Skôr nebolo času. Veď priorita je dostať sa do Bankoku, nie behať 🙂

Tempo: 4,23 min/km
Povrch: Asfalt
Teplota: 23-25 st
Nadmorská výška: 100 mnm

Pocity: Veľmi rýchla desina, na to, že sme nespali dva dni. Ale chcel som to mať za sebou. Celkom strašidelné, auta si to dávali aj 150 na tej ceste. Tak som trochu uskakoval. V cieli ma čakali chalani s hruškou z domu.

Deň tretí:Cross na černozemi, od hladu nevidím

V tretí deň sme zakempili konečne za svetla, relatívne oddýchnutý som sa pustil do behania. V tomto čase sme sa striedali za volantami piati. Cez deň sa fakt našlo dostatok priestoru na rege. Paráda, mäkký podklad, čo viac si s mojími 98 kilami priať 😀

Tempo: 4,59 min/km
Povrch: Suchá hlina
Teplota: 25 st
Nadmorská výška: 170 mnm

Pocity: Pekný crossový podklad, černozem. Beh pekný, ale trochu to vykrúcalo nohy. Tomáš sa rozhodol behať so mnou par km každý deň.

 

Deň štvrtý: Po hnedozemi, stepou. Teplo, sucho priekak k tomu 😀

V tretí deň sme zakempili konečne za svetla, relatívne oddýchnutý som sa pustil do behania. V tomto čase sme sa striedali za volantami piati. Cez deň sa fakt našlo dostatok priestoru na rege. Paráda, mäkký podklad, čo viac si s mojími 98 kilami priať :D.

Tempo: 4,56 min/km
Povrch: hnedozem, ale krivá ako sto čertov
Teplota: 25 st.
Nadmorská výška: 150 mnm

Pocity: Beh pri veľmo peknom kempovom mieste pri hlavnej železničnej trati, kde prešli dve lokomotívy za celú noc a kde sa dalo fajne zabehať, teré nebol úplne top, trochu krivý. Ale hlavne to nebol asfalt:) Na pol ceste ma chytil črevný problém. Netreba ďalej opisovať, nemal som papier, iba slamu 🙂 dobeh bol poznačený týmto zážitkom. Protivietor nebol malý.

Deň piaty:Vlhkosť minimum, bez vody, po asfalte nažhavenom, mordor.

Ráno sme začali zhurta. Niekoľko sto kilometrov a krajina sa začala meniť. Okrem cesty bola všade len hrboľatá step. Vedel som, že to dnes bude asfalt. Celé zlé. Nenávidím asfalt. Ale vedel som,že občas sa tomu nevyhnem…. Je to ale možné, aby mal 40 stupňov aj hodinu po západe slnka ? .. Je, na východe je.

Tempo: 4,56 min/km
Povrch:asfalt
Teplota: 34 st.
Nadmorská výška: 100 ? mnm

Pocity: Z núdze cnosť. Jediná možnosť behu bola po pohlavnej ceste. Autá na 90ke asi 150, tak som bežal po krajnici. Nikdy už nechcem takýto beh zažívať. Skúšal som v poli dávať nejaký kros, ale to bolo na členok v sádre:) Vody som si nezobral a na 5. kilometrim som si búchal hlavu o pätník 😀

Deň šiesty:Behám kolo poruchy, stále sucho, pivo máme.:)

Podvečer sa zlomila náprava. Čo viac si môžem priať? Využívam čas a idem behať do poľa. Je super, že ktu je cestička, aspoň nemám vykrútené nohe.

Tempo: 5:13/km
Povrch: piesok, hnedozem
Teplota: 30 st.
Nadmorská výška: 150 mnm

Pocity: Pekný rovný pieskový terén, zlomila sa nám náprava, tak som sa nezapájal a šiel som behať. Bol to polorovný terén, trochu nohy krútilo. Teplo bolo fajnové, že som sa z toho suchého vzduchu hňeď usušil. Začínala trochu kríza, málo spánku a veľká únava sa podpisála na kondičke 😀 a možno aj to brandy, čo som si dal pred štartom:D

Deň siedmy: Beh púštnom meste Aralsk, dnes aj s Tomášom.

Prichádza deň D. Autá sa začínajú kaziť. Máme na pláne 600 km a zároveň zlomenú nápravu. Neváham a využívam čas, počas ktorého je Vasiľ v oprave. Po meste krúžim ako Usain Bolt na sústredení v Hornej Maríkovej. V nej tiež nikdy nevideli Bolta behať:) Je 35 v tieni a ľudia si pri pohľade na mňa ťukajú na čelo. Jeden sa dokonca pýta, že čo robím pre Boha, či nie som chorý .Asi myslel na hlavu 😀

Tempo: 5:47/km
Povrch:Piesok, asfalt
Teplota: takmer 40
Nadmorská výška: 50 mnm

Pocity: Mali sme zlomenú zadnú nápravu a dali sme to do servisu, tak som využíval čas a šiel som behať. Po uliciach Aralsku. Strašne som mal depresiu za ľuďí, ktorí tam žijú. Aralské more je dôkazom nerozvážneho konania … nie, úplne sebeckého konania ľudí. Ľudia na hornom toku rieky Syrdarie vysušili rieku a do Aralského jazera teraz nedoteká nič. Rovnaký pocit som mal aj ja, mal som depresiu z celej krajiny, vedel som, že to tam kedysi bolo OK, ale teraz je to púšť. Nohy mi nešli vôbec.

 

Deň ôsmy:S tým teplom a asfaltom to už nie je sranda 😀 Mám pocit, že mi zhoria nohy, počas behu dva litre vody.

Ďalší deň mením taktiku. Idem behať ráno, snáď to pomôže na úpek. Bežím popri ceste, občas uskakujem kamiónom. Je to fakt o život. Už o ôsmej ráno je 35. Dehydrovaný a nevyspatý sadám do auta. Sám seba sa pýtam, či to vydržím. Chalani ma hecujú, že jasné:) Ani netušia akú depresiu, z tej únavy chytám:D

Tempo: 5:20
Povrch:asfalt
Teplota: 35
Nadmorská výška: 100 mnm

Pocity: Beh opäť z núdze cnosť. Po asfalte som ráno vyrazil smer Bajkonur. Jediné, čo ma hnalo vpred boli trúbiace autá, ktoré ma povzbudzovali. Teplo bolo ráno o deviatej dosť neznesiteľé. Bol som dehydrovaný a nemal som na konci ľahké nohy veru 😀

Deň deviaty: Zle je 

Žeby bod zlomu ? Dnes máme nekonečnú poruchu s rozďeľovačom. Vonku je 43 a do toho všetkého prekračujeme kazašsko uzbecké hranice. Celý deň šoférujem a absolvujem aj všetky colné procedúry s autom. A nie je ich málo. O pol noci, keď konečne kempíme nie som schopný ani ležať bez pridržiavania, nieto bežať. Som z toho v depke ako sviňa.

 

Deň desiaty:V predhorí Pamíru, stále sucho, domáci ma vodou polievali

Ďalší deň prekračujeme hranice do Tadžikistánu. A kempíme pod horami. Motivácia je späť. Sme v horách a idem behať. Jediná cesta na behanie je však najhlavnejšia z hlavných a tak je z behu parádne inhalačné sústredenie. Škoda len, že je zamerané na nedokonalé spaľovanie tadžických náklaďakov. Od tohto dňa viem rozoznať zle nastavený dieslový motor. Od pohľadu aj smradu 😀

Tempo: 4:56
Povrch:asfalt
Teplota: 35 st.

Pocity: Opäť nočný beh po hlavnej ceste, jediná možnosť ako si zabehať. Bol to divný kopec, kde som každých 30 sekúnd dostával šlehu od kamióna do ksichtu. Kamióny jazdia na hnusný stredoázijský diesel, ktorý smrdí po spálení ako hovno . Roovnako som si smrdel v cieli:D Po ceste som stretl super domácich a pár z nich midalo z krhly vodu na hlavu. Mega príjemí ľudze.

 

Deň jedenásty:Sucho, horko, pomedzi osady nad Dušanbe, v noci. Aj strach treba;)

Na ďalší deň sa zasekávame v Dušanbe. Mámme mnoho povinností a tak opäť kempíme po tme. Odchádzam behať do jednej z osád nad hlavným mestom. Je to každopádne zážitok. Keď sa vraciam, chalani už spia a ja upadám do opäť do depky. Nestíham nič, ani len hodiť večerný rituál s chalanmi. Fuj, nenávidím behanie:D

Tempo: 5:30
Povrch:Asfalt, štrk,
Teplota: 30 st.

Pocity: Taký divný beh, pomedzi osadu nad Dušanbe. Dosť som sa bál. Povrch nič moc. A hlavne ľudia boli dosť strašiďelní. Až neskôr som došiel na to, že to boli z veľkej časti Číňania, čo stavajú cestu. Oddýchnutý nie som už vôbec a teším sa keď budem niekde voľnejšie. Sedenie za volantom a beh moc nejdú dokopy:D

 

Deň dvanásty: Opäť 40ky v tieni, beh ku jazeru, nadej že sa okúpem žije:)

S teplom to už nie je normálne. Celý deň je cez 40 a nezvládame to už ani my ani autá. Dnes kempíme za svetla a využívam prájazd ku jazeru. Takto by som si to predstavoval. Vieme, kde spíme a ja môžem bežať na konci dňa a v pokoji dobehnút na spací flek. Únava je brutálna, ale verím, že nasledujúce dni budú lepšie.

Tempo: 5:09/km
Povrch:Asfalt, štrk, hlina
Teplota: 40

Pocity: Taký divný beh, pri hlavnej ceste ,kde ma jeden skoro sundal. Pomedzi to behali kravy a kozy. Celé to bolo dole kopcom , tak to šlo. Črevné problémy sa ozývajú pomaly, tak dúfam, že nebudem dehydrovaný. Vzduch je stále mega suchý a teplý. Beh už začína byť otravou , ktorá bolí 😀 Kúpeľ v jazere som stihol 🙂

Deň trinásty…a každý ďalší

Hovno, hovno zlatá rybka. Autá sú na šalát a my nestíhame na čínsku hranicu. Nasleduje nešťastná séria dní, ktoré sú síce po cestovateľskej stránke mega záživné, ale s behaním nezlúčiteľné. Prvý deň blúdime na afgánskej hranici do pol noci a neviem si ani predstaviť, že vybehnem do absolútnej tmy na cestu bez zvodidiel, kde najednej strane je dravá rieka a afgan a na druhej vysoké skaly. Divné pocity mám aj keď sme spolu na jednom mieste medzi kamiónmi.

Druhý deň je to podobné. O jedenástej kempujeme vo víchrici vo výške 3400 m.n.m. Zmrznutý som na kosť. Zaujíma ma len stan.

Tretí deň kempujeme o desiatej, pri jazere Karakul, dnes ma zaujíma, aby som včas schmatol toaleťák a stihol stiahnúť gate 😀 Jedlo z miestnej vývarovne si na nás vybralo svoju daň 🙂

Štvrtý deň, to už som úplne slabý a demotivovaný. Už to nedám tak, ako som si stanovil. Zajtra nás čaká Čína, byrokratický kolotoč. Naozaj to tak je, po dni strávenom na hranici mám chuť sa najesť. Od hladu nevidím. O desiatej sme späť na hoteli a behať von z hotela, kde aj recepčná nosí nepriestreľnú vestu sa mi dvakrát nechce.
Pár dní v Číne si dávam off a vravím si, že začnem behať od Pakistanu…Och ja najivné hovado 🙂 V Pakistáne to fakt nejde, necátim sa na to opustiť chalanov a ísť niekde behať. Samozrejme potme. Je to už tak, nestíhame kvôli autám každý deň. V Indii sa zas neodvážim na cestu. Cesta je jediným miestom na behanie a autá, sorry, šoféri jazdia ako zmyslov zbavený. To by som si len koledoval o špitál, ak by som sa ho dožil. Mali sme aj nehodu na aute a riskovať toto, to už by bolo moc. Tiež kvoli ľavostrannej premávke šoférujeme len traja a na koncí dní na to aj vyzeráme. Strhaní sme ako osmička závit.:)

Teraz v Nepále už len sucho konštatujem, že behanie a náš štýl cestovania na žiguli nejde dokopy. Som z toho smutný, ale snažiť som sa snažil. Je to tak, že som sa precenil:) Ale mám neskutočnú chuť behať. V septembri si kúpim nové tenisky, dostanem otlaky a odbehám par stoviek km.
Tieto tenisky pôjdu v Laose do ohňa rituálne, nie že by boli vybehané, ale skočil som s nimi do indického kanála a smrdia ako sto čertov.

Je mi ľúto, že som sklamal ľudí, ktorí to sledovali. Ale ako by Babiš povedal: Bude líp 😉 (pozn. Juniora: Babiš by samozrejme povedal #sorryjako ….Fabo sa nevyzná v českej politike 😀 )

Športu zdar a behu zvlášť.