Prebudenie v raji. Teda nie v tej rybe, normálne že v hoteli Paradajs. Hneď z rána nás čakali karty o to, kto pôjde na zásoby. Osud určil LJ, Sula a Duška. Tu niekde sa udiala chyba, pretože terénne skúsenejší kerovníci odmietli začlenenie do tejto výpravy, ba naopak, rozhodli sa navštíviť v skale tesané pohostinstvo za účelom konzumácie v minulosti uvareného nápoja.

A tak aj bolo, trojica sa vydala na cestu , zadovážiť nejakú stravu a hlavne veľa vody (Hlavne lacno!!!) a sedmica sa vydala na pivo. Za tento čin sa nechceme vôbec ospravedlňovať. Na tak šmakóznej pláži si nedať obedné birro by bol predsa do neba volajúci hriech (dodnes sme neprišli na to, či na volanie do neba treba roaming, alebo je to sadzba ako medzimesto).

Asi po hodinke a pol sa LJ so Sulom vracajú, našli nás v pohostinstve u Jaskyne. Čas by akurát sedel na cestu a dobu nákupu, ale chalani vyzerali nejak skleslo, ba až opotrebovane. Hrešil hlavne LJ, z pochopiteľných dôvodov. Odohrala sa totiž dráma.

Samko, ako jediný prednonáhonový voz výpravy, nebol správnou voľbou na cestu hore tým závažným kopcom z pláže. Lady by zase neboli dobré dole kopcom, takže to bola antická voľba (nemôžeme si spomenúť na meno toho pána, čo mal ťažkú voľbu, ale Gordický uzol to nebol).

Späť k téme. Samko po ceste nahor skoro vyvaril olej, mal zachľastané sviečky a niekde tesne pod vrcholom bol rozhodne veľmi blízko svojej cesty na večnosť. Keby tam bol tunel, tak by videl svetlo na konci. Ale tunel tam nebol. LJ zo Sulom teda zišli späť do základného kempu, Duško medzitým strážil vozidlo, aby si v ňom predavači medu nezriadili prechodný úľ.

Padlo ťažké rozhodnutie, Samko by zajtra kopec asi nevyšiel. Musíme sa rozdeliť. LJ, Sulo, Marek a Staňa si zbalili veci a vydali sa na strastiplnú cestu na kopec. Našťastie ich zobral hore milý Albánec na Cherokee s americkou značkou. Šťastie, lebo Staňa mala postihnutie na nohe (tzv. bravčový kotník) a keby ich po ceste napadol gepard, vybral by si určite ju, ako zranenú a najpomalšiu (teda, to by bolo zlé pre Staňu, ale ostatní by ani utekať nemuseli, lebo gepard by mal fakt jasnú voľbu)

O Samkovcoch sme vedeli teda len toľko, že idú na včerajšiu dogabanejšiu komerčnú pláž zriešiť spanie, pokiaľ možno radšej nie u sfetovaného Macedónca . Vasiľovci a Volodyovci sa rozhodli venovať voľný deň obnoveniu albánskej ekonomiky nákupom u albánskeho krčmára, povaľovaniu na pláži a požieraniu albánskeho melónu (melóna? Fakt neviem).

Od Samkovcov sme sa neskor cez Faba, ktory neodolal a zabehol si na pivo aj ku Macedóncovi, dozvedeli, že v kempe museli meniť sviečky (takže za dnes -2 životy). O závažnosti poruchy sme sa báli uvažovať, lebo olej na sviečkach je signálom poruchy závažnejšej ako napríklad odtrhnutá páčka na sťahovanie okna (to sa prihodilo včera Duškovi, keď sa v zúfalstve chcel ochrániť pred GMO).

Ešte sme si potiahli karty o obed a asi to prehral Duško, ale z obavy o vlastné životy sme mu pomáhali . Na slnku bolo asi 365 stupňov, v autách to výrazne urýchľovalo bujnenie všetkých foriem života. Napríklad vo Vasiľovi bola super aróma po včerajších rybách. V rámci kamufláže sme to neriešili, plánovali sme sa na hraniciach tváriť ako ponorka.

Ad. ponorka, včera sme videli ponorkový prístav, klasický tunel v skale. Nedalo sa tam dostať len tak, ale aj zvrchu to bolo pekné. Fotku samozrejme nemáme, lebo sme si to smažili asi 120 km/h po serpentínach. (120 km/h samozrejme všetky tri autá v súčte).

K FOTKE: Tuto, to je tak pre predstavu, ako si žijeme, keď na nás nik nevyvíja tlak na poriadok, priestor a čas: Takto sme sa zakempili na plaži. V kempe by sme zaberali asi 5 miest. Keď to zoberieme zľava, otvorený Volodya, z ktorého aj tak nebolo čo ukradnúť, nie že by tam nič nebolo, ale dokopy sa na pláži nik nevyskytoval. V pozadí stolička, jej funkcia siaha ešte k rannej káve, kedy na daný flek ešte nepálilo slnko, teraz je nepotrebná. Pred Volodyom už predpripravené spanie na večer. Na stole pár pochutín a pár zbytočných vecí z večere. Vedľa nejaký ďalší kus spacej výbavy. Za Vasiľom sklad riadu, pripravený na varenie obednej polievky, na kapote cestovná taška, tiež je tam len tak druhý deň. O Vasiľa opretá podomácky vyrobená barla, ktorú vyrobil Fabo pre Staňu za asistencie tej podomácky vyrobenej rakije:D. Proste radosť s nami bývať

Poobede sme sa vydali na výlet k bunkru. Teda, nebol to až taký výlet, pretože vzdušnou čiarou bol ten bunker asi 14,78 metra . Ale museli sme vyjsť na toten kopeček, tak to bolo v konečnom dôsledku možno aj 350 metrov. Pozérske fotečky, aj sme chceli nazrieť dnu, ale strážil to tam taký veľký pavúk, že tarantula mnohonohá sa môže ísť do kúta hanbiť…tak stačila aj fotka cez vráta.

Albánsky guľometčík to veru nemal med lízať. Teda mimo služby asi mohol lízať med, lebo medu tam bolo všade veľa. Ale v nevoľnom čase musel mať furt pakšamentne namierené na najlepšiu pláž na svete a sedieť vo vlhkom tmavom bunkri.

Faktografický údaj číslo C : V Albánsku je 750 – 800 tisíc bunkrov, čo znamená jeden bunker pre 4och Albáncov. Sú všade po celom Albánsku. Pozdĺž malebných vysokých hôr, na pieskových plážach, na záhradách rodinných domov, pri cestách, na cintorínoch, v mestách. Využitých ich bolo ale len pár pri nejakej tej roztržke s Kosovom v 99.-om .

Ďalšia opakujúca sa situácia. Je to varenie a stolovanie v jednom:). Takmer vždy varíme jedno jedlo – POMODORO. Názov je odvodený od rajčín, ale častokrát to chutí všelijako len nie po rajčinách: Základom pomodora sú cestoviny, niekedy dokonca až mazľavá ryža a omáčka. Cestoviny môžu byť kľudne kvality Tesco výhodný nákup. Omáčka je síce zložitejšia, ale uvarí ju skoro každý, pretože v tejto omáčke nezáleží na ingredienciách ani na pracovnom postupe. Z najčastejšie používaných surovín môžeme spomenúť(ak sa Vám bude zdať, že sa to nedá zjesť , mýlite sa. Na hladného platí hocičo):Cibuľa, cesnak, olivy, kukurica , šošovica , fazuľa, rajčiny, paprika, ukorky, hrach, pretlak, chilli, sardinky, lanšmít, mušle, slanina, maso, mrkva, vino, pivo, brandy, bujon, vegeta, a proste všetko čo zvyšuje objem a dokáže žalúdku vyslať signál, že je sýty:).

Na tejto fotke evidentne zlú kartu potiahol Junior, lebo varí. Kamila je zrejme popredu, lebo v jedle bola cibuľa, s ktorou je ona pohlavná nepriateľka. Ostaní dokonale plnia funkciu prizeračov:).

Popri týchto husto fotkách prírody ponúkame zopár viac či menej užitočných faktov o Albánsku. (fotil Sulo, ktorý ako jediný bol ochotný prejsť kvôli dobrej fotke aj pár krokov…alebo aj viac, za čo sme fest radi dodatočne, lebo by sme nemali skoro žiadne foto).

Albánci veľmi radi pozerajú a veľmi neradi nadväzujú rozhovor ak to nie je nutné. Radšej len tak pozerajú , pozorujú. Chvíľu nám trvalo, kým sme sa naučili to ignorovať. To je presne to, čo Albánci chcú, ak sa vám neprihovoria, ignorujte ich.

Ale ak sme niečo potrebovali a oslovili ich, boli milí a snažili sa dorozumieť. A že to bolo fakt o hubu, lebo albánčina je kombináciou jazyka Batata a Šoproňskej maďarčiny. Akurát R vyslovujú britsky. No vo výsledku nerozumiete jediného slova. A ak už ste uprostred konverzácie, napr. nákupu, a dohadujete sa na cene, kusoch atď…tak sa fakt vyhnite kývaniu hlavou ak súhlasíte 😀

Ako Albánci jazdia? No, je to asi aj jedno ako vie Albánec jazdiť. Dôležité je, aby vedel trúbiť. Väčšinou je im všetko jedno, všetko tolerujú a rovnako sa správajú. Čiary na ceste sú len informatívne, značky tiež.

Mimo miest je málo áut a jazda je v poho. Vo väčšom meste platí pravidlo dravca. Nečakaj, že ťa niekto pusti z bočnej, proste vojdi. Samozrejme, slušnosť káže zatrúbiť. Auto na hlavnej zatrúbi a pustí ťa.

Pre nás boli najväčším problémom v mestách chodci. Zo zásady sa nepozerali, či niečo nejde. Asi preto, že stále niečo išlo. Takže skákali pokojne 2 metre pred auto, čo bol pre Lada brzdy párkrát celkom oriešok.

Samostatnou kapitolou cestovania sú mapy. Vasiľovci mali autoatlas európy (freytag&berndt) a v albánsku bol totálne naprd. Niektoré cesty tam vôbec neboli, podaktoré zase boli naviac, vzdialenosti boli tiež dosť od oka. V kombinácii s našim GPS to vyžadovalo holubí orientačný zmysel.

Volodyovci mali dobré, ale pravidelne zamrzávajúce GPS a relatívne dobrý atlas (značku nevieme) a v Samkovi to tiež fungovalo až podozrivo dobre (Garmin)

Cenovo je Albánsko ťažko v kľude. Zelenina skoro zadarmo, ovocie už dačo stojí. Napr. paradajky, papriky po tridsať centy za kilo. Vo väčších mestách je drahšie, oplatí sa pri ceste a v zapadákovoch. No ale je tam proste lacno no. A keď máte ubytko zadara, tak to vychádza asi 10€ na deň za jedlo, pitie, pivo i brandy. Mali tam super brandy za 3,7€ fľaša a cigarety šli tak okolo eura.

Toto cenové okienko je na prvý pohľad nepodstatné, ale mnohým ľudom asi otvorí oči. Takže nie nekradneme, celodenný albánsky rozpočet je jeden obed v predraženom chorvátsku . Ale nemáme šajnu ako sa pohybujú ceny ubytka, to sme nemali šancu zistiť. J

Jednu vec by ale Albánci mali ešte domyslieť- svoj vzťah k odpadkom. Majú ich tak radi, že ich chcú mať všade, a hlavne aby boli na očiach.

Nechceli sme tu dať fotku riadneho bordelu, lebo to by sa nehodilo. Dávame teda foto klasickej albánskej pláže á la sna každého tripera. No čo je krajšie ako zaparkovať svoju káru niekde takto na pláži, vytiahnuť slnečník, stoličku a len tak kempovať?