No, tak ak bola včera večer zima, tak v noci v Pyraňajách nastala doba ľadová. Niežeby sa tam prechádzali mamuty a šablozubé tigre, ale naše nohy nemali ďaleko do kompletného zamrznutia. Ak sa teda dá zamrznúť, keď je vonku nad nulou. Postupne sa snažíme nejako extrahovať zo spacákov a prechádzame sa okolo auta, nech rozprúdime krv. Ak by to videli tí policajti zo včera, tak by si povedali, že sme asi mali dobrý drogový mejdan, že teraz o 6 ráno sa prechádzame do koliečka okolo auta. Keď sa k tomu pridalo naše doupě, rozhodne to nepridalo :).

V Zaragoze máme za cieľ nájsť internety a potom nájsť nejaký servis či predajňu objektívov na foťák, nech to konečne vyriešime. Takže ideme do najistejšieho zdroju internetov na planéte a v Španielsku tiež – do McDonaldu. Nechcem na nikoho hádzať vinu, ale v ten deň otvorili o 10 minút neskôr ako mali na ceduľke! A ešte sa na nás divne tvárili, ale to sa im nečudujeme, lebo na európske pomery už sme boli dosť zafúľaní. Našli sme pár predajní aj servisov na foťáky, ale nikde nám nevedeli pomôcť (nikde sme neboli ochotní toľko zaplatiť :D)

V obchoďáku v Zaragoze nemali lacné objektívy, no zato tam mali vláčik a hlavne toaletný papier! Lebo to človek nikdy nevie.A takisto nás v tom obchoďáku sledoval ochrankár…hlavne keď sme sa pohybovali okolo tých objektívov. Asi sme nevyzerali ako dôveryhodná partia…skôr sme vyzerali ako partia žobrákov na exkurzii.
Také teplo bolo, že sme chceli prehodiť zadné pneumatiky. Pretože veľmi rozumne sme vzadu nechali zimné gumy, ktoré sme chceli využiť v blate Afriky a letné sme mali ako rezervy. Lenže pri prvom pokuse zdvihnúť zadok auta sa v pod tlakom zdviháku začal prah auta lámať. Tak zjavne aj tento Vasiľ má svoje slabé miesto :). Nuž čo, necháme tak, hlavne nedostať defekt na zadné. Všimnite si ten vysokokvalitný dezén! Tu defekt nemá šancu…

Aby sme sa zbytočne nenudili, začala sa nam rozpadať aj naša kvalitná hliníková storočná záhradka na streche. Celkové straty, jedna bandaska.To vidno, niet nad našu pôvodnú, poctivú záhradku z ocele. Tieto hliníkové napodobeniny nič nevydržia!

Uprostred olivového hája sme to zaparkovali vedľa cesty. Čumeli sme ako puk z lapačky, že koľko olivových hájov dokáže existovať na svete. 50 kilometrov vkuse sme šli popri nich.

Jali sme sa okúsiť miestne Al Jazero. Lenže úroveň zarastenia a zablatenia nám nedovolili ani nohu omočiť. Škoda, dopotení sme boli ako po majstrovstvách republiky v saunovaní. Ale aspoň sme mohli spať poblíž jazera, kde bolo približne milión komárov na centimeter kubický.