A takto to začalo druhý deň. Zas sme plní očakávania nasadali do rozhádzaných aút a…čo? Veď bol ešte len druhý deň, ako môže byť vo Volodyovi taký bordel? (básnická otázka, ktorá má nebásnickú odpoveď) …blížime sa ku autu, na zemi leží karimatka, veľmi podozrivo pripomínajúca Bérešovu karimatku. Bola natoľko podobná, až to bola Bérešova karimatka. Auto prehádzané, všetko hore nohami a čo nemalo nohy, to bolo dole hlavou.
Rátame škody, nadávame, hromžíme a lomozíme. Neznámy belehradský lopkár, čorkár, zlodej, kradoš, otvoril Volodyu a ukoristil 3 spacáky, stan a plynový varič. Ešte stále mu prajeme, aby mu počas varenia v stane, chytil ten spacák, v ktorom si bude lebediť.
Charakter lúpeže naznačoval, že za celým činom stál Patkaň z hostela, ktorý dal tip, prípadne sám kradol. No ale mal aspoň toľko charakteru a vypočítavosti, že nič nerozbil ani nepoškodil. Jednoducho otvoril Volodyu zadným stieračom (z toho istého Volodyu). Tak sme pozbierali doklady od auta z prednej sedačky (áno, je to skutočne možné, nechať doklady od auta v aute, v Belehrade, v prvý deň cesty) a vyrazili sme.
Srbská diaľnica nezáživná ako včera. Vo Vasiľovi Fabo za kermáňom a Junior vo funkcii navigátora- kopilota. Na prvý pohľad nepodstatné info, ale táto meganudná diaľnica nás neznámym spôsobom motivovala začít mluvit česky. Drželo nás to pak hodně dlouho a nakazili jsme i zbylé posádky expedice. Takový Marek (codename: Tiboř) mluví snad dodnes.
No a na tomto parkovisku sme sa prvýkrát stretli s cenami papřiky, pařadajky, břoskyně a inej ovocozeleniny na Balkáne. Za pár dinosaurov sme sa všetci zdravo prestravovali a vyrazili okúsiť prvé stúpania v smere do Macedónska. Poradie v súťaži o „bodkovaný“ dres najlepšieho vrchára bolo spočiatku: Vasiľ, Volodya, Samko. Ale súťaž sa len rozbehla a napätie vo vzduchu dávalo tušiť, že poradie sa ešte premieša
Achtung achtung! „Porucha, ťahá nás do strany, nevieme, čo sa deje“ ozvalo sa z vysielačky. Po minúte sa to rozuzlilo, prvý defekt. Pleumantyka Rosava, mnohoročná verná služobníčka nevydržala nápor tepla a srbskej cesty a trošku si odfúkla…ale nadobro a naposledy, diera na dva prsty (ak to číta pôrodník, tak pardon. Tiež by sme nechceli vo voľnom čase čítať o robote). Posádka Volodyu ale nepodliehali panike a ich postup zaslúži aj teraz pochvalu. Mišo stopoval dopravu a Rubelli stopoval…čas, pretože Andrej si zvolil výmenu na čas, nie na estetický dojem .
Na najbližšej pumpe sme z Vasiľa vymenili jednu funkčnú strešnú rezervu za cedníkovú Rosavu a davaj do Macedónska.
Upozorňujeme na abnormálny zjav v modrom trikote v pozadí. Mal asi 50 kg, ale v tmavej uličke by ho veru nechcel stretnúť nikto…aj takto sa s nami lúčilo srbsko (a okrem toho ešte jedným šialeným kamionistom, ktorého Junior dodnes nenávidí. Dal si za cieľ prinútiť Vasiľa k rýchlej jazde a mal silnú váhovú výhodu).
Na prvej macedónskej pumpe prišla podpásovka a zrada. Sny o nefajčiarskom tripe sa rozplynuli mnohým bojovníkom. Krabka za 60 centov a podľa pumpára sú na nerozoznanie od Marlboriek…na počudovanie sa nemýlil. Benzín tiež za babku (pardon), na pumpe wifi a všetko spoko. Takto sa robí prvý dojem na turistov (pozn. pod obraz: prvá slovnaftka v komárne má od tejto macedónskej pumpy ďaleko asi ako…no veľmi ďaleko).
Vchádzame do Skopje, všetci majú v GPS tie isté koordináty, ale cesta je podozrivo iná (Junior si sype popol na hlavu, mal tam preklep). Volodyovcom zlyhala vysielačka, Samko pokračuje správnou trasou a Vasiľ s nevysielačkovým Voloďom sa idú previezť niekde do vzdialenejších zákutí Skopje. Super týpco na motorke (ktorý nás zastavil, lebo sme šli v protismere do jednosmerky) nás znavigoval na dobrý smer a pred hostelom nás už čakal uvítací výbor.
Hostel bol na jednotku, síce v klasickom macedónskom hnusnom baraku, ale borkyňa s borcom, čo to tam mali pod palcom boli dostatočne „alternatívni“. takže nejaký neskorý nie úplne tichý príchod bol najmenej
Toto sme videli spred hostela. Budova, v ktorej sídlilo…no fakt nevieme čo, ale asi nejaká tajná služba, alebo aspoň centrum Alexandra Macedónskeho pre komunizmus a kozmonautiku. Všetko v Skopje vlastní Alexander Macedónsky. A ak to nevlastní, tak tam majú aspoň jeho sochu, fotku, rtg.
Po ťahaní kariet (ak vytiahneš najnižšiu, musíš robiť robotu, o ktorú sa hralo) sme si zadelili funkcie. Chvalabohu (a možnože aj žialbohu, že chvalabohu..) Fabo, Mišo a Béreš mali za úlohu dokúpiť ukradnuté spacáky, varič plus niečo na zohriatie na večer.
Spacáky tiež zohrejú (ale kúpili len dva, pretože v tom čase sa ešte Kamila a Tiboř pokladali obaja nezávisle na sebe za majiteľov spacáka, ktorý bol počas krádeže vo Vasiľovi..kruté dôsledky nastanú v ďalšej časti), varič by aj zahrial, ale nemali. No ale naštastie mali Ouzo a to v množstve dva litre 40% fajnej pálenky za 9 eur.
Béreš zakúpil tri nové príchute Orbitiek (je to sila, všade východnejšie majú aspoň 15 druhov Orbitiek..kokosove, alebo jahodovo banánové ..takže napíšte do Orbit, alebo aspoň na MNV)
Klasický večerný skopjansky, skopejsky, skopčanský (ťažko povedať, nie sme lingivsti veru:) ) gýč. Nová budova, ktorá sa má tváriť, že ju vlastní Alexander Macedónsky už od narodenia. Samozrejme, že teraz ju vlastní.
Celkovo je centrum mesta dosť atmosferické (pre fyzikov, je tam približne jedna atmosféra) a aj partia atypických turistov ako my, čo ignorujeme pamiatky (okrem Chesusa) a radšej pozeráme na zadky, ostane mierne zaskočená. Veď kde ste videli napr. 20 metrovú fontánu so sochou Toho muža vyzdobenú LED žiarovkami a blikajúcu ako kolotoče na jarmarku. (ten muž = Alex..ale je to dosť vyčerpávajúce meno)
K tomuto nič nemáme, to je taká pohľadnicová fotka, už len vytlačiť, nalepiť známku a poslať babke.
V Skopje sme si tiež uvedomili, že čo sa koní (koňov) týka, nie je tu asi všetko s kôňstolným poriadkom. Lebo toľko konských sôch tam bolo, že je to ideálne mesto zaslúženého dôchodku pre džokeja Váňu. Týmto by sme chceli pozdraviť džokeja Váňu, ktorého sme síce po ceste nestretli, ale veľa sme sa o ňom rozprávali…pochopitelně česky.
Táto fotka tu nie je náhodou zatúlaná z albumu „I láv Paris “ , ale je to normálny víťazný macedónsky oblúk v centre na ulici 11.Októbra (tento údaj som teraz gúúglil, aby bol v tomto cestopise aspoň jeden faktograficky údaj..enjoy )
A nie je to ani z albumu „I láv London“, ale je to normálny čistokrvný macedónsky doubledecker.
Ten most bol jednoducho super vynález. Najlepšia skrývka pred dažďom a inými živlami. Jednalo sa pochopiteľne o Most Alexandra Macedónskeho!
Krčma v Skopje, do ktorej chodili žobrať malé deti. Všetko bolo v norme, až kým jedna malá žebračka nevyžobrala nejaké prachy a jej dvaja spolužebráci ju za to zbili. Ak niekto študuje Gender tak o tom môže napríklad napísať knihu alebo tak.
Ak neštudujete gender: pivo bolo fajn. Zároveň prebehlo testovanie spacáka v rôznych situáciách.
Prvá (a tiež posledná) spoločná fotka. Skopje bolo spoko mesto a Macedónsko spravilo super prvý dojem. Fotka je rozmazaná, pretože ju fotila neznáma žena.
