IndoLADA 2018

Naša zatiaľ posledná výprava na žiguli.

Mesiac na ceste Indiou! Auto sa nám už nechcelo voziť z domu a tak sme si jedno radšej kúpili priamo v Bombaji. Zaplatili sme dopredu, auto sme ešte ani nevideli, len sme dúfali, že tam bude...a bolo! Zážitky z cesty môžeš počuť na našich prezentáciách a my medzitým kujeme ďalšie plány

POSÁDKA

Tibor

Tibor prešiel náročným konkurzom, keď dokázal odpovedať na náš fejsbúkový inzerát a ukázalo sa, že pochádza z obce Horný Vadičov a vie, ktorým smerom sa má otočiť fotoaparát, keď chcete odfotiť objekt pred sebou. Tým pádom sme nemali inú možnosť, ako ho zvoliť za fotografa výpravy. 

Tibor má cca 23 rokov (presný vek tu nemôžeme dať, lebo je to tak málo, že Fabo takmer odmietol ísť) a práve končí štúdium lesníctva v Prahe. Áno, dobre počujete, aj v Prahe majú lesy. 

Tibor nemá frajerku ani psa, čo hodnotíme ako chybu nízkej závažnosti. Pripojí sa k nám na tretí deň cesty. My totiž odlietame 2. júna, ale on má 4. júna štátnice

Honza

Prvý český účastník našej expedície! Áno, dobre počujete, berieme so sebou človeka zo zahraničia! Čistokrvného nefalšovaného Pražáka, vole!

Honza je v českých cestovateľských kruhoch známy tým, že absolvuje všelijaké podivné a nezmyselné expedície, zo zásady vyhľadáva nepohodlie a polovica jeho príbehov začína "dali sme si panáka", čiže je ako stvorený do našej partie. Drobnou nevýhodou je, že takmer vôbec nerozumie slovensky, teda najmä Juniorovi, pretože Junior dosť mrmle. Preto hlavným cieľom výpravy je naučiť ho nový cudzí jazyk. 

Honza nevie opraviť auto, za to vie cestovať v morbídnom low-cost štýle, píše o tom blogy, robí fotky a je v cestovateľskej komunite veľmi známy (to je fór...nevravte mu to 
:D). V posádke bude mať akúkoľvek funkciu. Honza sa k nám pridá približne po týždni našej cesty, pretože nedostal mesiac dovolenky, iba tri týždne.

Fabo

Nedávno sa šťastne zasnúbil a v septembri sa bude ženiť. Žije v spoločnej domácnosti so snúbenicou a psom Mokym. V nevoľnom čase sa živí ako mestský a regionálny politik a vo voľnom čase dobrovoľne chodí na rôzne občianske stretnutia, akože stretnutie dobrovoľných hasičov, oslava výročia domova dôchodcov a podobne. Vraj sa onedlho stane primátorom Kysuckého Nového Mesta. 

K týmto informáciam nieto čo dodať. Akurát by bolo dobré dodať jeho vek, ale na túto informáciu je vydané oficiálne embargo.

V prípravnej i jazdnej fáze má na starosti plánovanie trasy a cestnú navigáciu. Áno, plánovanie trasy má na jedničku, akurát že keď povie "bude dobrá cesta", mali by ste pred jazdou dobre skontrolovať tlmiče, lebo to isto bude tankodrom.

Junior

Junior, i keď oveľa mladší, má podobne šablónový život. Žije v Prahe, už takmer rok v kuse. Už dva roky nedal výpoveď zo žiadnej práce, navyše má frajerku. Okrem toho poctivo venčí psa Emmu, aj keď zlé jazyky tvrdia, že by s ňou mal začať viac behávať. Každý deň chodí na deviatu do práce a niekedy príde dobrovoľne skôr. Posledného pol roka nemal takmer žiadny sociálny život, pretože písal záchodový trhák - cestopis LADA Svetom.

V prípravnej fáze mal na starosti vyjednávanie kúpy auta so šialeným indom, čo ho stálo tristo šedivých vlasov a na konci ho Fabo musel ukecať, aby tomu indovi cez telefón neodtrhol hlavu. Aj tak má v pláne mu jednu pritankovať, keď sa stretnú. Junior tajne dúfa, že Ind nebude príliš vysoký.

TRASA

Tak ako každý rok, aj teraz vyberieme to najhoršie z najlepšieho. India má veľa podnebných pásiem a my sa pokúsime prejsť väčšinu z nich. 
Začneme blízko Bombaja, kde sa bude (dúfame) nachádzať Vasiľ VI. a cez daždivú oblasť zamierime do veľkej indickej púšte Thar, kde v júni býva teplotka okolo 53 stupňov a prekonáme tak všetky doterajšie teplotné rekordy. 
Potom zamierime do Srinagaru a na ceste do Lehu prejdeme jednu z top 10 najnebezpečnejších horských ciest na svete. Následne sa pokúsime o reparát o dosiahnutie najvyššieho miesta minulého roka - Khardung La Pass. To ale nebude všetko, minulý rok totiž otvorili neďaleko novú štrkovú cestu, ktorá je s výškou 5880 absolútne najvyššou na svete a prekonáva aj juhoamerické cesty a tam samozrejme pôjdeme. 
Následne druhou z top 10 ciest prídeme do Manali a zamierime do najhustejšie obývanej časti Indie. 
Na záver navštívime Tadž Mahal, aby bolo kde robiť teplé fotky 

MAŠINY

VAZ 2105 PAL PREMIER 118NE

Sovieti chceli v 80-tych rokoch rozšíriť výrobu aj do Indie. Indiáni, vedomí si svojej sily si povedali, že si to vyrobia sami, že by chceli len plány, že si to skopírujú rovnako ako sovieti od talianskeho Fiatu. A tak vzniklo auto PAL Premiere 118 NE, ktorý vyzerá rovnako ako naši Vasiľovia (okrem svetiel a volantu na pravej strane) a bude niesť meno Vasiľ VI.

 

 

V Československu sa nachádza jediný exemplár v múzeu v Liberci a ten nám .. nepožičajú. Na prelome 80 a 90-tych rokov sa trhom šírila správa, že sa chystá výroba auta do 99000 korún a každý v ČSFR a východnom bloku tipoval, že to bude "nová" Lada, poprípade nejaký jej derivát. Pravda bola taká, že jedna liberecká spoločnosť plánovala s týmto indickým autom expandovať do strednej Európy. Dokonca povyberala zálohy a keď ľudia uvideli ten jediný exemplár, ktorý prišiel, povedali si niečo v zmysle: "Veď to je plechová krabica, ešte horšia jak 2105-ka" a tak z užasného biznis modelu akosi padlo.

 

 

A práve preto je to najlepšie auto na expedíciu do Indie! 

Našli sme zopár inzerátov na Premier PAL 118NE, lenže indovia nám neodpisovali. Tak sme cez rôznych cestovateľov získali kontakt na indického sprostredkovateľa, tzv. Miška.

Miško následne obvolával inzeráty a s jedným predávajúcim sa dohodol na kúpe vozidla. V tom čase auto stálo 55 000 rupii, čo je necelých 700 eur. Problém bol, že auto sme na seba nemohli prepísať a muselo ostať na značkách pôvodného majiteľa. Lenže pôvodný majiteľ, mimochom sa volá Mr. VAZ (podobnosť s názvom sovietskej automobilky je naozaj čisto náhodná), sa nejako zdráhal. Postupne sme teda cenu vyšróbovali na 70 000 rupii, ak môžeme cestovať na aute so značkami na meno pána VAZa a na konci cesty mu auto predáme naspäť.

Lenže pán VAZ sa nás celý čas snažil vyšróbovať na vyššiu cenu a používal na to horšie argumenty, ako všetci africkí Miškovia dohromady: že mu zomrel otec, že musel to auto opraviť, že malo zjazdené pneumatiku a slabú batériu a on nám to chcel opraviť (už v inzeráte na nete písal, že má novú batériu), že chce aby sme mali bezproblémovú cestu a tak dal opraviť výfuk, rádio a vyčistiť interiér. Proste, rozumný človek by tomuto človeku neposlal ani vindru dopredu, a celú kúpnu sumu by zaplatil na mieste.

My sme teda zaplatili celú kúpnu sumu dopredu.

Auto sa momentálne prepisuje na nášho sprostredkovateľa, pretože Mr. VAZ sa nezmieril s tým, že by sme mu vyrábali pokuty za rýchlosť. Aby to bolo spoko, Mr. VAZ aj náš sprostredkovateľ nám prestali odpisovať. Čiže sa všetko vyvíja podľa očakávania a my sa skrátka spoliehame, že tam na nás to auto bude čakať