(cestovateľský príbeh z praxe)
Nevieme ako Vy, ale my sme radi, že už nie je komunista. Lebo keby bol komunista, tak by sme tento článok písali akurát o cestovaní do Přahy (kde tiež nie je škaredo), ale hlavne by sme ho písali na papier, lebo by sa do vlády dostala Věra Pohlová a tá by internety nikdy nedopustila.
Vtipný úvod by sme mali, k veci.
Von z domu nás to ťahalo furt všetkých. Po zahrievacích kolách v siedmich rokoch s rodičmi a povinnom tábore v chorvátsku sme mali hafo skúseností a mohli sme ísť na to.
Prvýkrát sme na spoločný trip vyrazili v roku 2010 a šli sme celkovo trikrát. Vždy na západ, vždy to bolo trochu iné a trochu rovnaké. Videli sme kopu pekných aj hrozných miest a spali sme vo veľa dobrých aj nahovno kempoch. Naučili sme sa zjednávať s talianskymi kempermi cenu (veľmi cenný skill) a ignorovať nahovno susedov v kempe. Teda, my sme nemali problém ich ignorovať :D.
Cestovali sme na 9-miestnom, klimatizovanom a hlavne zapožičanom aute. Ďakujeme zapožičiavateľom :). Zaplatili sme kopu peňazí na spotrebnej dani za naftu a za alkohol štátom EÚ a kopu sme ušetrili pri nákupe v San Marine (nie je tam spotrebka na alkohol).
Muselo nás to prestať baviť. Dobrodružstvo je o niečom inom a my sme chceli dobrodružstvo.
A tak jedného dňa, neochvejní junáci Fabo a Junior popíjali nejakú dobrotu na terase svojej obľúbenej krčmy a tam, pri tej vysoko odbornej a sofistikovanej debate, objavili v sebe obrovskú túžbu vidieť Kyjev. Lenže Kyjev nie je sranda, na to už treba auto vlastné, lacné, trvácne. Nie je vhodnejšieho auta na cestu na Ukrajinu ako auto, ktoré sa na Ukrajine zrodilo!
Mesiace sme bezvýsledne hľadali na nete. To bolo príliš hrdzavé, to nemalo motor, to bolo drahé (=stálo viac ako 250€), to nemalo STK, ŠPZ ani ABS. No nedalo sa, šrotovné zlikvidovalo trh. Preto keď sa na FB jedného dňa zjavilo avízo od nášho kamoša Plichťa z obce Čierne (blesk z Čierneho neba), neváhali sme ani minútu.
Na druhý deň sme si už u Plichťa zjednávali cenu zo 150€ na 200€ (plná nádrž, plný kufor náhradných dielov) a zrazu nám nič nebránilo! Trochu síce nebrzdil a tieklo do neho cez strešné okno, ale povedzme si pravdu, ktoré auto je dokonalé? A hlavne, Lada so strešným oknom? Bitch please 😀
Po prvej a druhej neúspešnej oprave bŕzd sme boli plne pripravení na štart. Teda, ešte sme museli strešné okno prelepiť igelitovým vrecom, aby nám nezatekalo. Toto riešenie vydržalo 132 kilometrov. Ak by to niekoho zaujímalo, do Kyjeva to nie je 132 kilometrov.
Zostávalo dať dohromady osadenstvo. V našom aute boli dve luxusné voľné miesta na zadných sedadlách s poťahom s čínskym drakom. Záujemcov bolo ale viac. Preto bola do vozového parku pribratá Cecilka, bájny to Opel Vectra. Jej hrdý majiteľ Andrej investoval do pred odjazdového servisu ťažkých 20€ a dofúkal pneumatiky. To muselo stačiť.
Boli sme nezvratne pripravení na výlet do Kyjeva…