Ukrajina okom neznalca

Do Kyjeva, tam a späť. 5 dní, 2 autá, 7 ľudí. Ideálny recept na dobrý trip. Samozrejme sa dobrý trip dá uvariť aj z iných čísel..a na tých číslach vlastne absolútne nezáleží :).

Boli sme pripravení na štart, Vasiľova strecha bola prelepená igelitom a brzdy boli na tom stále biedne. No a? Veď pôjdeme pomaly. Posádka Vasiľa: Kamila, Rasťo, Junior a Fabo. Posádka Cecilky: Andrej, Bobor, LJ.
DSCN2660
Už v tomto bode sa nedá nespomenúť špeciálnosť Bobra, pretože on ako jediný člen celej výpravy už niekedy v živote opravil auto. Teda aj Junior s Fabom už opravovali, ale vždy to tak nejak dopadlo negatívne :D. V priebehu cesty sa ukázalo, že Bobor má nielen skill, ale aj auru…!
Ale poporiadku. Štart…jazda, jazda, pauza, jazda…a tak, nemusíme zase všetko písať. Za Liptovským Mikulášom odletel igelit z Vasiľovej strechy a Cecilkovci prvýkrát zle odbočili.
Na večer sme dosiahli skoro hraničný prechod a presne podľa plánu sme našli prícestnú priekopu a zaparkli sme to tam. Do 5 minút prišli prví pohraničiari nás kontrolovať (asi tá hraničná zóna fakt nejako dobre funguje). Museli sme ich sklamať, nemali sme pri sebe žiadne vhodné látky na výmenu. Ale boli to rozhodne najlepší policajti, akých sme kedy stretli. Dokonca sa o nich dá povedať, že boli super. A to je fakt veľký kompliment, pretože pisateľ tohto zápisku je osoba policajtov nie milujúca. Ba priam až s nimi nevychádza.

DSCN2601IMG-20130508-00214
Poporiadku. Ráno sme dosiahli hraniční prechod. Fronta žiadna, na slovenskej strane odbavenie za minútu. Ukrajinský colník sa tak smial, že cestujeme na Vasiľovi do Kyjeva, že nás pustil zadarmo. Na Andrejovej Vectre sa už až tak nesmial, tak tam ich to stálo 40 minút a 5€ ako dobrovoľný príspevok na večerné pivo pre ukrajinského colníka.
Za hraničným prechodom sa trochu zmenil svet a hlavne teda hlavná cesta sa zmenila na pohlavnú, lebo sme furt spomínali pohlavné orgány. Vasiľ to ešte ako tak zvládal, je to predsa len odchovanec USSR, cítil sa ako doma. Cecilka vyhrávala ódu na homokinetické kĺby. No čo si budeme hovoriť, 120 km sme dali za 5 hodín.

DSCN2618 DSCN2616  BBR_1931 BBR_1930 BBR_1933

Od Ľvova sa cesta radikálne zmenila , kvalitný ažvalt, diaľnica a tak, super. Niekde na polceste medzi Ľvovom a Kyjevom sa nám začalo stmievať a rozhodli sme sa vybaviť ubytko u nejakej domácej tety.

Tak sme zišli z diaľnice, oslovili sme v najbližšej zapadnutej dedine tetu a tá nám stihla prezradiť tajomstvo, ktoré sme si všimli aj sami. V tej oblasti je asi 1000 komárov na meter kubický, ak chceme spať vonku, tak si môžeme rovno na zajtra objednať krvnú transfúziu. Doslova: „komare vas zajedya“.
Tak sme takticky a zbabelo zvolili megaluxusný motel (5€/noc) a preventívne sme inštalovali ukrajinskú fakt dobrú vodku.

BBR_1966
Ráno skoro nič nebránilo skorému štartu. Teda, trochu vadila mláčka pod Vasiľom. Tak sme ho odtlačili, empiricky sme zistili, že sa jedná o benzínovú mláčku a miesto úniku bola palivová pumpa. Tip mechanika: ak vám uniká benzín z palivovej pumpy, naštartujte! Junior dodržal tento tip, ktorý si vlastnou hlavou vymyslel, a na všeobecné počudovanie nezahynul v plameňoch.

Potom sa zjavil náš automechanický Boh Bobor a jednou otočkou vidlicovou trinástkou problém s pumpu navždy vyriešil.

Späť na ceste. Okrem iných dôležitých objavov sme sa prvýkrát stretli s megatvrdými plechovkami od kávy. Udržia viac ako 150 kg (Fabo + Junior) bez toho, aby presekli nohu stojacej osoby.
No a boli sme tam, dosiahli sme Kyjev. Dopravili sme sa do super hostelu, 7 ľudí v jednej izbe 3×2 metre na 3 dvojposchodových posteliacha jednej posteli lôžkového typu. Dobrý výhľad, bolo to asi na 12 tom poschodí v bežnom paneláku.

DSCN2661DSCN2646
Vydali sme sa objavovať krásy a zákutia Kyjeva, metro za 20 centov, pivo za 80 a tak. Celkom pekné mesto, neporovnateľné s Ukrajinou, v ktorej sme sa ocitli hneď za hranicami. Tu bolo všetko luxus, dokonca mali jedno ferrari.
Jeden a pol dňa sme sa Ľubo voľne trajdali mestom, pozreli sme si oslavu víťazstva nad Hitlerom, dali sme si kvas a veľa piva, vodku a Kyjevskú slaninu (megadobre).

BBR_2010BBR_1982

Mysleli sme si, že na ceste späť nás už cesty nemôžu prekvapiť. Blbosť najväčšia. Zvolili sme trasu cez Poľsko a od Ľvova až po hranice sme išli normálne že po diaľnici. To nás ani moc nebavilo veru. Ešte sme sa stavili pozrieť v Klevane tunel lásky, ale mali by ho premenovať na Tunel komárej lásky. Lebo komáre nás tam súložili riadne.
V Poľsku sa nám podarilo nájsť najlepší (jediný) kemp v okolí. Ujo kempár bol klasický pohoďák, tak sme ho prijateľne zjednali, zaplatili sme v tvrdej mene a on nás potom za tie naše peniaze opil v miestnej putike :D. Ešte sme si pozreli bitku v miestnej krčme a boli sme zrelí.

Lenže na druhý deň sme neboli ani trochu zrelí :D. Predpokladaný odchod sa furt posúval, čakalo sa, kým aspoň dvaja kerovníci budú na volant. A či to tak v okamihu štartu bolo, to nevieme dodnes 🙂

BBR_2037

Na trase Poľský kemp – domov, sme nezaznamenali žiadne výnimočné udalosti. Akurát sa úplne potvrdilo, že môžeš ísť hocikam, policajti ťa určite zastavia 10 kilometrov od domu na spiatočnej ceste. Takže Andrej odovzdal mimoriadne slušnému príslušníkovi (hajzel to bol) darčekovú poukážku za prekročenie rýchlosti v hodnote 50€. Týmto ho ešte raz pozdravujeme a prajeme mu všetko dobré.

IMG-20130512-00242

Zdieľaj ako prvý a naštartuj to tu!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.