Ďalšie super vstávaníčko. Väčšina osadenstva udržala včerajšie delikátne cestoviny. Odohral sa jeden z mála vomitov na tomto tripe.

Balíme na cestu, slnko už je pekne vysoko. Vyzerá to tak, že dnes sa trochu zapotíme. Trvalo to asi 30 sekúnd, kým sme sa zapotili. Posádke Vasiľa aj trochu menej možno. A kombinácia slaná voda + opaľovací krém + pot, to je niečo pre obecného kožného lekára.

Taký minitip: ak vám vadí kúpať sa v slanej vode a potom bez sprchy pokračovať v jazde, natrite sa opaľovacím krémom, vsiakne to. Máme to overené, funguje to 5 dní v kuse

Dodatok plný zlosti: ukázalo sa, že v tej plážovej krčme mali aj normálne že záchod!

Palubné systémy online, zážih, štart. Hore kopcom po zlej ceste (dnes sme už ani nevystupovali, verili sme mašinám) a návrat na dobrú asfaltku.

Na prvej pumpe sme čapovali. Dôležitý fakt, Albánci majú nakúpené vyradené tankovacie stojany z Talianska a Nemecka. Takže tam je €, ale v skutočnosti sú to albánske fňufňe. Taký Marek, ten by o tom vedel rozprávať (odvtedy sme na neho už pri tankovaní dávali pozor :D).

Rozdelili sme si úlohy (karty):

Vasiľ: zakúpiť novú rezervu

Volodya: spoločný nákup. Tu vzniklo heslo: Hlavne lacno!!!

Samko: zakúpiť rybu v prístave

Vasiľovci pomerne rýchlo našli prvý pneuseuris, kde Junior zlyhal vo vyjednávaní a odnášal si rezervu za 25€. Teda celkovo tam mali nejaké drahé pneu, silný dopyt asi. Albánský pomer použitia kaučuku na pneumatiky a kondómy je v porovnaní s Európou úplne inde. Kopa detí a cesty na sračku. Snáď pôjdu tieto deti aspoň na strednú cestársku školu…alebo aspoň základnú.

Potom rovnako rýchlo vyšli zo Sarande a nedôverujúc GPSku odbočovali zo zásady inak. Tak sa ocitli v poslednej krčme na svete niekde mimo trasy, kde Albánski chlapi popíjali svoje kafíčko a čakali, kým sa ženy vrátia z roboty v uránovej bani. Veď sa aj čudovali, že čo tam robí Kamila, keď šichta končí až o druhej!

Cenový obraz o tejto krčme: 3 pressá, 2 pollitrové minerálky a veľké pivo = 2,5€.

Kultúrny obraz: Albánci sú zvedaví, ale nie vtieraví. Ak vedia po anglicky, tak sa spýtajú odkiaľ kam a ako bolo. Ak je v skupine jeden, čo sa vie dohovoriť, tak ho pošlú. V tejto krčme sedeli mladí chalani, vyslali jedného. Spýtal sa ako sa máme, kde sme boli, kam ešte ideme, či sa nám v Albánsku páči a na záver nám zaželal príjemný trip. Toto sa neskôr ešte opakovalo, o pár sme aj dostali jedlo za to, ako zle vyzeráme. Albánci sú proste fajn.

Medzičasom posádka Samka kúpila ryby a Staňa si v nákupnom ošiali, v honbe za čerstvou uhorkou, podvrtla kotník (pre koktavých členok). Nič vážne, ale na vojnu by ju nevzali…ale to tak či tak.

Stretnúť sme sa mali v meste Palermo, ale Albánci ho medzitým zrušili, lebo im tam už dávnejšie padol most, čo viedol do Palerma. Tak sme na ten most neodbočili a stretli sme sa v Himare.

Tesne po obede, pri výjazde do brutál sempertínového kopca, sa Vasiľ rozhodol, že stačilo. Teda nie že by vypovedal službu, ale ručička teploty ukazovala na ďaleký východ. Núdzový stop, chladenie, bolo to samozrejme 50 metrov pod vrcholom, ale nebolo to vidno, lebo vrchol bol za rohom.

Na tomto štande prebehol aj ležérny kakung . Fotky sa nezachovali a aj tak by nedokázali preniesť atmosféru okamihu. Ani normálnu atmosféru. Ale táto spomienka ostane navždy v hlavách 7 členov expedície a 2 albáncov v dodávke.

Volodya ako objaviteľský predvoj objavil v meste Dhermi pláž. Volala sa Althea beach a bola to albánska turistická komercia. To znamená, že tam bolo 1000 lehátok, 5 plážových kaviarení (slabé skloňovanie), 7 kempov/chlievov a 15 ľudí. Keďže nás bolo 10, tvorili sme na tej pláži väčšinu a keby sa o niečom hlasovalo, mali by sme navrch. Ale sa nehlasovalo

Ešte po ceste získali dva bonusové životy, lebo Duško sa dotkol kravy a Béreš somára

(princíp: každé auto štartovalo s istým, neznámym počtom životov. Porucha, skoronehoda, defekt to je  mínus jeden život. Dotknutie sa zvieraťa za jazdy cez okno je život +.

A máme odfotený aj albánsky snežný skúter ako vidíte.

Voda pekná, aj kamene tam mali fajn…ale tie kempy vyzerali ako srnčí doberman vyváľaný v múke, mede a kravskom lajne. Stále je to pes, ale ani by vás nenapadlo ho škrabať za ušami a ihrať sa s ním. (Vieme, že srnčí ratlík nie je pes, ale nechceme ľudom kaziť ilúzie…ale ak ho niekto vlastníte, radi by sme si ho zapožičali za účelom pokusu zahŕňajúceho med, múku a lajno :D)

Okrem toho to tam riadil dofetovaný Macedónec.

Karty!

Novú pláž šiel hladať Samko v mierne pozmenenej posádke.

Asi o hodinku SMS: plaz super, cesta je mierny extrem, budete aj vystupovat. za tretim predavacom medu dolava

…

Načapovali sme 30 litrov úžitkovej vody z hajzla v pozadí mašín a vydali sme sa na cestu.

Keďže posádka Samka si ešte pred napísaním tej SMS stihla dať po dve pivá v tom teple, považovali túto cestu za bežnú cestu.

Ona by aj bola bežná, keby mala Lada trochu lepšie brzdy (dnes už môžeme kritizovať, lebo LADA s.r.o. nám stále neposlala prachy za reklamu, aj keď sme žiadne nechceli)

Tak sme šli. Asi 20 predavačov medu sme minuli, ale potom boli traja za sebou a bola tam cesta. Cesta? Nie, nebola to cesta. Viedlo to k pláži a bolo to apokalyptické. Junior neveril, že je to ono a tak sa rozhodol zbehnúť to k pláži a zistiť čo a ako.

No zistil, že je to vzdialenosť neprekonateľná v jeho forme (>500m ..ale boli to asi 2 kiláky) a skoro opúšta výpravu, lebo sa zabral bez vody, mobilu alebo iného občerstvenia.

Béreš s Mišom nakopávajú mašiny a vyvárajú brzdovú kvapalinu . Nedalo sa inak, bolo to strmé ako Bobova dráha. Ten zjazd nám zariadil hneď niekoľko porúch, ale prvá sa vyskytne až zajtra, takže dnes sme prešli bez poruchy samozrejme.

Ten kopec nás čakal zajtra…a keď sme ho videli, radšej sme ho odložili na pozajtra .

Potom nastal zásadný zlom v našich životoch…hygiena!! Ale v rámci hesla: Hlavne lacno!!! sme sa sprchovali tou vodou z bandasiek, čo sme načapovali u sfetovaného Macedónca . Niekto to dal v 6 deckoch a niekto v 6 litroch. Ale toto v oficiálnej štatistike nerátame ako sprchu, lebo to malo od sprchy dosť ďaleko.

Asi tak ďaleko, ako má oblievanie sa letnou úžitkovou vodou zo žltej bandasky na benzín od sprchovania sa v sprchovom kúte. Čím sme určili presnú vzdialenosť.

Niekde pri tejto fotke, a možno aj skôr, by si náročný čitateľ – pozerateľ povedal: „oo mein gott, čo to majú za foťák?“

No áno, je to hanba. Zlyhali nám dva (slovom: 2) meniče, nemohli sme nabíjať v autách nič, takže sme mali mobily. Preto fotky vyzerajú ako tesané do mramoru.

A najväčší bonus tej pláže bol tento super hyper moderný bar vytesaný do skaly. Kapacita asi 40 miest na sedenie, opäť sme tvorili väčšinu osadenstva, ba dokonca sme tvorili celé osadenstvo.

Potom tam prišiel ešte jeden grékofranczúzsky švajčiarsky pánko a ten bol dosť v pohode.

Albánsky krčmár mal z nás zlatú baňu, hneď druhý deň ráno šiel dokupovať pivné zásoby. Lebo keď si desať kusov ľudí dá po 4 pivá, tak to je hneď veľa pív. Dokonca si kvôli nám zistil skrz telefóny kurz €-albánsky fňufeň, lebo už sme zase nemali domácu menu .

Posledné zápisy z denníka nepotrebujú modifikáciu 😀

Veľa hmyzu, mravcov, GMO, bunkre….je 22:09 a stále nemáme večeru, ale máme liter rakie, čo vybavil fabo nejakým rukonožným spôsobom, modlíme sa, že by nám to neublížilo a neoslepli sme.

Nemáme kde kakať, Matúš (Fabo, pozn. red.) počuje tanky a Igor hrá jak pán, no Albánci nevedia povedať R. (Igor je naše expedičné rádio, pozn. red.  )

Matúš vyrobil barlu pre simulujúcu Staňu…Kamile už nie je rozumieť a nevie už po sebe čítať…